Nový autorský zákon

Home/Publikačná činnosť/Nový autorský zákon

Dňa 01.01.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon (ďalej len „Nový autorský zákon“ alebo „NAZ“), ktorý zároveň zrušil zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) (ďalej len „Predchádzajúci autorský zákon“ alebo „PAZ“). Napriek skutočnosti, že NAZ neprináša veľkú reformu v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, vzhľadom na jeho upravenú štruktúru aj rozsah bolo vhodnejšie namiesto novelizácie PAZ prijať v tejto oblasti novú komplexnú úpravu. Oproti 90 paragrafom Predchádzajúceho autorského zákona má Nový autorský zákon až 193 paragrafov, čo ovplyvnila predovšetkým transpozícia smernice 2014/26/EÚ regulujúca kolektívnu správu práv a poskytovanie multiteritoriálnych licencií na online používanie hudobných diel.

Hlavným dôvodom prijatia novej autorskoprávnej úpravy je výrazná zmena týkajúca sa používania autorských diel a iných predmetov autorskoprávnej ochrany na internete, ktorú prinieslo posledné desaťročie. Rozvojom digitálneho prostredia autori a iní nositelia práv fakticky stratili možnosť kontrolovať každé používanie svojich diel a iných predmetov ochrany a zabrániť ich prípadnému neoprávnenému používaniu. Na druhej strane používatelia sa často dostávajú do situácie, kedy sa neúmyselne stávajú porušovateľmi autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Doterajšia podoba autorského práva zároveň predstavovala výrazný problém pre tzv. internetovú ekonomiku, keďže nezohľadňovala požiadavky týkajúce sa ochrany a používania autorských diel a iných predmetov ochrany na internete.

Vzhľadom na skutočnosť, že pre autorov, používateľov, ako aj širokú verejnosť môže byť problematické zorientovať sa v novej právnej úprave, pripravili sme zhrnutie nasledovných najvýznamnejších zmien, ktoré Nový autorský zákon prináša:

I. Zavedenie nového pojmového znaku autorského diela:

Novým pojmovým znakom autorského diela je jeho jedinečnosť (§ 3 ods. 1 NAZ: „….je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora….“).

Ostatné pojmové znaky diela sú rovnaké alebo obdobné ako v PAZ:

  • ide o dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy,
  • ide o výsledok tvorivej duševnej činnosti,
  • dielo je vytvorené fyzickou osobou (autorom),
  • dielo je vnímateľné zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.

V prípade pojmového znaku „jedinečnosť diela“ by bolo správnejšie hovoriť o zabezpečení určitej úrovne originality, čo z pohľadu európskeho práva predstavuje inú úroveň tvorivej duševnej činnosti (nemusí ísť nevyhnutne o jedinečný výsledok).

Vyššie uvedené pojmové znaky autorského diela sa však neaplikujú na fotografické dielo, v prípade ktorého sa vyžaduje len jeden znak, a to, aby išlo o výsledok tvorivej duševnej činnosti.

Zároveň je v § 5 NAZ taxatívne (uzavretý výpočet) vymenované, čo sa za autorské dielo nepovažuje, a to buď z dôvodu, že tieto predmety nespĺňajú pojmové znaky diela (napr. myšlienka, spôsob, systém) alebo sú vylúčené z dôvodu verejného záujmu aj keby pojmové znaky autorského diela napĺňali. V porovnaní s PAZ je zoznam doplnený o nasledovné:

  • územnoplánovacia dokumentácia (nejde o tvorivú duševnú činnosť autora),
  • štátny symbol, symbol obce, symbol samosprávneho kraja (to neplatí, ak ide o dielo, ktoré je podkladom na vytvorenie symbolu),
  • prejav prednesený pri prerokúvaní vecí verejných,
  • denná správa; dennou správou je informácia o udalosti alebo skutočnosti, pričom za dennú správu sa nepovažuje dielo, ktoré o dennej správe informuje alebo v ktorom je denná správa zahrnutá,
  • dielo tradičnej ľudovej kultúry (nie je možné určiť trvanie majetkových práv ani identifikovať autora),
  • výsledok výkonu činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.

II. Obsah autorského práva:

Deľba autorského práva na výhradné osobnostné (napr. právo na autorstvo, právo rozhodnúť o zverejnení diela, právo byť označený ako autor) a výhradné majetkové práva (právo použiť dielo a právo udeliť súhlas na použitie diela) ostáva v nezmenenej podobe zachovaná aj v Novom autorskom zákone.

Podstatná zmena nastala v súvislosti s právom autora na odmenu od obchodníka pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia (§ 23 NAZ). Podmienkou vzniku tohto majetkového práva je realizácia autorovho práva previesť do vlastníctva inej osoby originál svojho diela výtvarného umenia, ktorá následne uskutoční predaj tohto diela prostredníctvom profesionálneho obchodníka s umením. Toto právo je označované aj ako tzv. droit de suite (právo na slušné vyrovnanie). Kým podľa PAZ autor mal nárok na odmenu pri predaji diela, ktorého kúpne cena presahovala 1.000,00 Eur, v NAZ sa hranica znížila na hranicu nad 100,00 Eur kúpnej ceny, čím došlo k jej výraznému zníženiu. Z uvedeného vyplýva, že napríklad pri predaji obrazu v kúpnej cene 600 Eur sa podľa PAZ autorovi odmena neuhrádzala, v súlade s ustanoveniami NAZ sa už bude (suma presahujúca 100 Eur).

Majetkové práva autora trvajú vo všeobecnosti od momentu vytvorenia diela počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti (ak má autor dedičov). Ustanovenie § 32 ods. 8 rieši kolíziu právnych predpisov rôznych štátov upravujúcich dĺžku trvania majetkových práv tak, že „ak bolo dielo zverejnené na území iného štátu, v ktorom je ustanovené kratšie trvanie majetkových práv, uplatní sa na toto dielo trvanie majetkových práv podľa práva tohto štátu. Ak bolo dielo podľa prvej vety súčasne zverejnené na území viacerých štátov, uplatní sa na toto dielo trvanie majetkových práv podľa práva toho z týchto štátov v ktorom je ustanovené najkratšie trvanie majetkových práv. Súčasným zverejnením sa rozumie zverejnenie v inom štáte uskutočnené do 30 dní od zverejnenia v prvom takom štáte.“

III. Nezávislosť autorského práva a vlastníckeho alebo iného vecného práva

Ustanovenie § 33 je vyjadrením vzájomnej nezávislosti autorského práva a vlastníckeho alebo iného vecného práva k veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené (hmotný substrát diela). Ako príklad možno uviesť situáciu, kedy určitá osoba síce vlastní obraz (t.j. hmotný substrát, na ktorom je zachytené dielo), ale autorské právo k uvedenému dielu stále prináleží autorovi, t.j. umelcovi.

Kým v PAZ bolo autorovi priznané právo požadovať od vlastníka veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, aby mu ju sprístupnil, ak je to nevyhnutné na uplatnenie práva použiť svoje dielo, podľa § 33 NAZ sa zavádza právo autora na prístup k svojmu dielu, pokiaľ nie je vlastníkom veci, prostredníctvom ktorej je toto dielo vyjadrené tak, že od vlastníka veci môže požadovať priamy prístup k dielu, t. j. má právo, aby mu vlastník túto vec dočasne poskytol.

Zároveň sa v § 33 ods. 9 NAZ zavádza informačná povinnosť vlastníka veci voči autorovi v týchto prípadoch:

  1. Ide o originál diela,
  2. Toto dielo je umiestnené na verejnom priestranstve,
  3. Vlastník (alebo iný užívateľ) má v úmysle zničiť alebo trvalo premiestniť vec, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené.

Z povahy autorského práva vyplýva, že zničením veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, nedochádza k zániku autorského práva, pričom tento vzťah autorského a vlastníckeho práva potvrdzuje aj § 33 ods. 4 NAZ. V praxi sa opakovane vyskytovali situácie, kedy sa autori architektonických a iných diel trvalo umiestnených na verejnom priestranstve sťažovali, že došlo ku zničeniu/odstráneniu diela, pričom nemali možnosť si dielo zobrať alebo presunúť na iné miesto.  Vlastník veci a autor sa teraz v súlade s platnou legislatívou môžu dohodnúť na ďalšom postupe, napr. na prevode vlastníckeho práva k veci na autora alebo na zdokumentovaní diela (vyhotovenie fotografií).

Vlastník veci (alebo iný užívateľ veci) je teda podľa NAZ povinný informovať autora o svojom úmysle vec zničiť alebo premiestniť, pričom ak nevie, kto je autorom  (napr. ak je dielo anonymné) alebo nevie autora skontaktovať, informuje o svojom úmysle organizáciu kolektívnej správy, ktorá spravuje majetkové práva k príslušným predmetom ochrany.

IV. Zavedenie nových výnimiek a obmedzení autorského práva

Oproti PAZ sa zavádzajú nasledovné výnimky:

  1. Za použitie diela spôsobom uvedeným v ustanoveniach § 37 až 41 a § 44 až 57 NAZ autorovi nenáleží odmena, a to v nasledovných prípadoch:
    • Citácia
    • Karikatúra, paródia, pastiš = ide o umelecké dielo, ktoré napodobňuje štýl alebo techniku iného autora, pričom ako autor diela je uvedený skutočný autor a dielo sa nevydáva za dielo autora, ktorého štýl napodobňuje
    • Použitie diela na informačné účely
    • Záznam vysielania
    • Použitie diela umiestneného na verejnom priestranstve
    • Použitie diela na vyučovacie účely a pri výskume
    • Použitie diela pri školských predstaveniach
    • Použitie diela pre potreby osôb so zdravotným postihnutím
    • Použitie diela v rámci náboženských a úradných obradov a sviatkov
    • Použitie diela prostredníctvom koncového zariadenia
    • Použitie diela na účel archivovania
    • Použitie diela verejným vystavením
    • Použitie osirelého diela
    • Použitie architektonického diela
    • Použitie diela na úradné účely
    • Dočasné vyhotovenie rozmnoženiny diela
    • Náhodné použitie diela
    • Použitie diela pri oprave a ukážke zariadenia
    • Propagácia výstavy a dražby umeleckého diela
  2. Za použitie diela podľa § 42 a § 43 vzniká povinnosť zaplatiť autorovi náhradu odmeny, t.j. v nasledovných prípadoch:
    • Vyhotovenie rozmnoženiny diela pre súkromnú potrebu
    • Reprografia
  3. Povinnosť uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo, alebo meno osoby, pod ktorej menom, obchodným menom alebo názvom sa dielo uvádza na verejnosti, ako aj názov diela a prameň vzniká pri nasledovnom použití diela:
    • Citácia
    • Karikatúra, paródia, pastiš
    • Použitie diela na informačné účely

V. Zrušenie vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku obvyklej licenčnej odmeny

Ustanovenie § 58 NAZ upravuje katalóg nárokov, ktoré prislúchajú autorovi a ostatným aktívne legitimovaným osobám (oprávneným osobám) v prípade porušenia alebo ohrozenia práv podľa Nového autorského zákona.

Jedným z uvedených nárokov je aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. PAZ upravoval nárok autora na vydanie bezdôvodného obohatenia „vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá na získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva“. Uvedený koncept bol z odborného hľadiska dlhodobo kritizovaný z dôvodu, že bezdôvodné obohatenie nemá sankčný charakter a malo by byť zachované len v reálnej výške. Táto skutočnosť sa premietla aj do znenia NAZ, čo znamená, že autor alebo iná oprávnená osoba sa podľa súčasnej právne úpravy môže domáhať už len toho, o čo sa iný bezdôvodne obohatil, nie jeho dvojnásobku.

V súvislosti s bezdôvodným obohatením však upozorňujeme aj na § 190 ods. 1 NAZ (prechodné ustanovenia), podľa ktorého „ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015…“. Z uvedeného vyplýva, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol do 31.12.2015 sa bude naďalej vyčíslovať podľa PAZ, t. j. stále vo výške dvojnásobku odmeny.

VI. Odmena za udelenie súhlasu na použitie diela

Uplatňovanie si výhradného majetkového práva autora v podobe práva udeliť súhlas na použitie svojho diela (t. j. udeliť licenciu) upravuje šiesta hlava NAZ. Podstatné náležitosti licenčnej zmluvy, domnienky platiace v prípade absencie dohôd o zákonom stanovených minimálnych obsahových náležitostiach licenčnej zmluvy, deľba licencie na výhradnú a nevýhradnú ostávajú v platnosti v takmer nezmenenej podobe.

Zmena, ktorú priniesla nová právna úprava sa dotýka ustanovenia upravujúceho odmenu za udelenie licencie. Kým podľa § 45 ods. 1 PAZ „Dohodnutá odmena alebo spôsob jej určenia musí zodpovedať spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela.“, § 69 NAZ rozdelil koncept na dve časti, ktoré vyjadrujú vzťah odmeny v závislosti od iných skutočností, a to:

  1. Dohodnutá odmena alebo jej spôsob určenia musí zodpovedať jednotlivým spôsobom použitia diela,
  2. Odmena musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia diela, pokiaľ nie je dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie.

Ustanovenie stanovujúce podmienku, že odmena má zodpovedať jednotlivým spôsobom použitia diela je možné považovať za nejasné a vágne, keďže ani z NAZ, ani z jeho dôvodovej správy nevplývajú žiadne kritériá, na základe ktorých je možné posudzovať splnenie uvedenej podmienky.

Taktiež obe horeuvedené ustanovenia zasahujú do zmluvnej autonómie strán v oblasti dojednania výšky odmeny zo udelenie licencie.

VII. Odstúpenie od licenčnej zmluvy z dôvodu nevyužívania výhradnej licencie

V prípade, ak autor udelí súhlas na použitie diela v podobe výhradnej licencie, nesmie udeliť tretej osobe licenciu na spôsob použitia diela udelený touto výhradnou licenciou a je povinný, ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať použitia diela spôsobom, na ktorý výhradnú licenciu udelil.

Vzhľadom na obmedzenie práva autora používať dielo a udeľovať súhlas na jeho použitie ďalším osobám z dôvodu udelenia výhradnej licencie, NAZ zavádza inštitút slúžiaci na jeho ochranu, a to právo autora odstúpiť od tejto licencie pri kumulatívnom splnení nasledovných podmienok (t. j. podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne):

  1. Nadobúdateľ nevyužíva licenciu dohodnutým spôsobom alebo v dohodnutom rozsahu,
  2. Nevyužívanie výhradnej licencie nie je spôsobené okolnosťami na strane autora,
  3. Uplynie najmenej jeden rok od udelenia výhradnej licencie (ak je využitie výhradnej licencie závislé od dodania diela, ktoré bolo nadobúdateľovi dodané až po uzavretí licenčnej zmluvy, vznikne toto právo najskôr uplynutím jedného roka od tohto dodania, najneskôr však uplynutím dvoch rokov od tohto dodania),
  4. Nadobúdateľ výhradnú licenciu napriek predchádzajúcej písomnej výzve v primeranej lehote od jej doručenia nevyužije.

Odstúpenie musí mať písomnú formu. Zmluvné strany sa však namiesto odstúpenia môžu dohodnúť na zmene licenčnej zmluvy v dotknutej časti na nevýhradnú. Práva na odstúpenie od licenčnej zmluvy sa autor nemôže vopred vzdať.

VIII. Rozšírená hromadná licenčná zmluva

Rozšírená hromadná licenčná zmluva upravená v § 79 NAZ je úplne novým prvkom, ktorý sa doposiaľ v našom právnom poriadku nevyskytoval. Síce je rozšírená hromadná licenčná zmluva v NAZ upravená ako samostatný zmluvný typ, ide skôr o osobitný inštitút, ktorý predstavuje niečo medzi povinnou a dobrovoľnou kolektívnou správou.

Pri povinnej kolektívnej správe platí, že organizácia kolektívnej správy (ďalej len „OKS“) udeľuje súhlas na použitie aj tých predmetov ochrany, ktorých nositeľov práv zmluvne nezastupuje. Povinnú kolektívnu správu pritom nemožno zo strany nositeľa práv vylúčiť. Ako príklad možno uviesť vypožičanie kníh v knižniciach, kedy si nositeľ práv nemôže spravovať toto právo individuálne, ale LITA udeľuje knižniciam súhlas na použitie aj tých kníh, ktorých autorov nezastupuje.

Pri dobrovoľnej správe sa udeľuje súhlas na používanie len vo vzťahu k zastupovaným nositeľom práv. Dobrovoľná kolektívna správa vychádza zo základného princípu, že nositeľ práv je oprávnený v prvom rade individuálne rozhodovať o použití svojho diela. To znamená, že je jeho výlučným právom rozhodnúť sa, či udelí potencionálnemu záujemcovi o licenciu súhlas.

Inštitút tzv. rozšírených kolektívnych licencií predstavuje situáciu, kedy sa licencia udeľovaná OKS rozširuje aj na tých nositeľov práv, ktorí ňou nie sú zastupovaní. Nositeľ práv však, na rozdiel od povinnej kolektívnej správy, môže túto rozšírenú kolektívnu licenciu vylúčiť. V konečnom dôsledku tak používateľ získa licenciu na „celý“ repertoár s výhradou tých predmetov ochrany, kedy nositeľ práv vylúčil rozšírenú kolektívnu licenciu. Ide o značný zásah do práv autorov a iných nositeľov, pretože vo vzťahu k OKS musia aplikovať tzv. opt-out princíp, na rozdiel od klasického tzv. opt-in princípu, kedy sa rozhodujú či a v akom rozsahu chcú byť zastupovaní. Uvedený opt-out princíp je však ťažko realizovateľný predovšetkým pre oblasť internetu (sprístupňovanie verejnosti).

Rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu je možné aplikovať na každé právo chránené autorským zákonom a na všetky spôsoby použitia uvedené v § 80 NAZ. Ak autor bude chcieť uvedený inštitút vylúčiť, bude o tom musieť písomne informovať príslušnú OKS (opt-out princíp). Dá sa predpokladať, že k týmto príkladom bude dochádzať len zriedkavo a OKS bude môcť udeľovať licenciu na fakticky všetky autorské diela a iné predmety ochrany, pričom nositeľ práv sa o tom nemusí vôbec dozvedieť a používateľ bude legálne užívať jeho dielo na základe zmluvy s OKS.

Rozšírenú licenciu je oprávnená udeľovať len OKS s najväčším počtom zastupovaných nositeľov práv, čo môže negatívne pôsobiť na konkurenčné prostredie, keďže týmto sa organizácia dostane do ešte silnejšieho súťažného postavenia oproti menším OKS, ktoré nezískajú právo udeľovať rozšírené hromadné licenčné zmluvy, a tým aj možnosť adekvátne súťažiť.

IX. Multiteritoriálna hromadná licenčná zmluva

Kým do prijatia NAZ bolo možné prostredníctvom OKS získať licenciu len na použitie v štáte, v ktorom OKS pôsobí (princíp teritoriality – územie Slovenskej republiky), zavedenie multiteritoriálnej hromadnej zmluvy na on-line použitie hudobných diel (§ 81 NAZ) umožňuje získať licenciu aj do zahraničia (členské štáty EÚ ), avšak len vo vzťahu k hudobným dielam používaným online.

Tento druh licenčnej zmluvy vznikol transpozíciou smernice 2014/26/EÚ a vzhľadom na limitovanie licencie len na hudobné diela používané online platí, že vo vzťahu k iným predmetom ochrany bude aj naďalej nutné postupovať ako doteraz a získať licenciu individuálne v každom štáte, na území ktorého má byť predmet ochrany použitý.

X. Zamestnanecké dielo

Vytváranie a používanie diel v pracovnom pomere je v praxi pomerne častým spôsobom vzniku diela, keďže zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi vhodné prostredie na tvorivú činnosť, výsledkom ktorej môže byť predmet chránený autorským právom, t.j. dielo.

Zamestnanecké dielo je dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, na splnenie povinností vyplývajúcich z členstva v orgáne právnickej osoby.

V súvislosti s prijatím NAZ zostáva zachovaná konštrukcia, na základe ktorej majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva ex lege vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ.

NAZ v § 90 však prináša zmenu v prípade práva zamestnávateľa postúpiť výkon majetkových práv tretej osobe.  Kým v PAZ takto mohol zamestnávateľ konať len s predchádzajúcim súhlasom autora, v NAZ táto podmienka odpadla, t.j. môže tak konať aj bez súhlasu autora. Nevyhnutnosť takéhoto súhlasu totiž spôsobovalo v praxi problémy, najmä ak zamestnávateľ nevyžiadal súhlas vopred a neskôr už zamestnanec u zamestnávateľa nepracoval, prípadne len svojvoľne súhlas nechcel udeliť.

Vzhľadom na skutočnosť, že výkon majetkových práv autora ako zamestnanca je v tomto prípade značne obmedzený v prospech zamestnávateľa ako osoby, ktorá poskytla dostatočné technické a materiálne zázemie pre vznik diela, v prípade, že zamestnávateľ tieto majetkové práva k zamestnaneckému dielu vôbec nevykonáva alebo ich vykonáva nedostatočne, § 90 NAZ chráni zamestnanca tak, že v tomto prípade má právo požadovať, aby mu zamestnávateľ udelil za obvyklých podmienok licenciu na použitie zamestnaneckého diela.

Na druhej strane, NAZ chráni aj zamestnávateľa, ktorý v prípade, ak by bolo udelenie licencie zamestnancovi v rozpore s jeho oprávnenými záujmami alebo je na strane zamestnávateľa iný závažný dôvod na odmietnutie  udelenia takejto licencie, nemá povinnosť licenciu zamestnancovi udeliť. Uvedené skutočnosti však musí relevantne preukázať.

XI. Dielo na objednávku

Výraznú zmenu oproti predchádzajúcej právnej úprave predstavuje § 91 , ustanovenie ktorého predstavuje jeden z osobitných režimov tvorby autorského diela.

Dielo na objednávku nahradilo v PAZ samostatný zmluvný typ, a to Zmluvu o vytvorení diela.

Podľa súčasnej právnej úpravy už  Nový autorský zákon neobsahuje samostatný zmluvný typ (Zmluva o vytvorení diela), ale zmluva o dielo je podriadená režimu zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 91 NAZ predstavuje pre dielo vytvorené na objednávku len osobitný režim v súvislosti s používaním diela a udeľovaním licencie.

Kým v PAZ  Zmluvou o vytvorení diela objednávateľ nenadobudol aj právo použiť toto dielo, ale súčasne musel s autorom uzatvoriť licenčnú zmluvu, podľa NAZ platí, že autor, ktorý vytvoril dielo na objednávku zároveň udelil súhlas na jeho použitie na účel vyplývajúci zo zmluvy, ak nie je dohodnuté inak. Avšak ak chce objednávateľ použiť dielo aj iným spôsobom ako na účel vyplývajúci zo Zmluvy o dielo, v tomto prípade je povinnosť vyžiadať si súhlas od autora zachovaná. Súhlas na použitie však na rozdiel od PAZ nemusí byť vo forme licenčnej zmluvy, ale postačuje všeobecne súhlas na použitie, napríklad aj jednostranný súhlas.

Ak to zmluvné strany nevylúčia, autor je oprávnený ním vytvorené dielo sám použiť a udeliť súhlas na použitie inej osobe. Na takéto konanie však nie je oprávnený, ak by to bolo v rozpore s oprávnenými záujmami objednávateľa.

XII. Paralelnosť individuálneho a kolektívneho výkonu práv

Ustanovenie § 164 NAZ predstavuje opätovne transponovanie smernice 2014/26/EÚ v podobe možnosti spravovať svoje práva individuálne aj v prípade, kedy je nositeľ práv zastupovaný organizáciou kolektívnej správy. Táto možnosť je však viazaná len na nekomerčné účely.

Toto ustanovenie bráni zneužitiu postavenia OKS, ktorá nebude môcť zastupovanému nositeľovi práv brániť v nakladaní s jeho vlastnými právami na nekomerčné účely.

Limitácia na nekomerčné použitie je zavedená z dôvodu, aby nebol narušený mechanizmus kolektívneho výkonu práv a nedochádzalo ku zdvojeniu príjmu nositeľa práv (príjem cez OKS aj príjem priamo). Mohla by totiž vzniknúť situácia, kedy nositeľ práv cez zastúpenie prostredníctvom OKS participuje na rozúčtovaní odmien a zároveň odplatne udeľuje licenciu používateľom k rovnakému obsahu.

XIII. Nahlasovanie hudobných diel pri verejnom kultúrnom podujatí

Ustanovenie § 168 NAZ upravuje osobitné povinnosti usporiadateľa verejného kultúrneho podujatia pri vysporiadaní práv a uzatváraní licenčných zmlúv s OKS. Toto ustanovenie sa týka len živo predvedených chránených hudobných diel, teda nie napr. voľných diel (uplynula doba trvania majetkových práv) alebo diel tradičnej ľudovej kultúry.

V tomto prípade zostáva naďalej zachovaná všeobecná autorskoprávna zásada získania súhlasu na použitie diela vopred. Keďže vopred určiť presný zoznam diel (playlist)  nie je vždy možné, usporiadateľ za účelom uzatvorenia licenčnej zmluvy predloží organizácii kolektívnej správy predbežný zoznam diel, o ktorých vie, že budú vykonané. Na základe tohto predbežného zoznamu bude uzatvorená licenčná zmluva s OKS. V prípade snahy vyhnúť sa tejto povinnosti nastúpi právna fikcia, že boli vykonané hudobné diela, ku ktorým právo na verejné vykonanie spravuje príslušná OKS.

Po uskutočnení podujatia vzniká usporiadateľovi ďalšia povinnosť, a to povinnosť zaslať OKS následný zoznam chránených hudobných diel, ktoré boli skutočne použité.

V zmysle NAZ sa teda hudobné diela majú nahlasovať dvakrát, raz pred podujatím a raz po podujatí. Síce táto povinnosť do veľkej miery pomáha riadnemu výkonu kolektívnej správy, vo vzťahu k usporiadateľom verejných kultúrnych podujatí sa môže prejavovať ako neprimeraná organizačná záťaž. V skutočnosti by bolo postačujúce ohlásiť príslušnej OKS, že sa verejné kultúrne podujatie koná a po jeho uskutočnení poskytnúť kompletný playlist.

XIV. One Stop Shop (§ 175 NAZ)

V praxi často nastávajú situácie, kedy používateľ (napr. reštaurácia, v ktorej je pustený televízor aj rádio) musí uzatvárať zmluvy s viacerými OKS a všetkým týmto odvádzať odmeny/náhrady odmien. V záujme efektívnejšieho výkonu kolektívnej správy sa v niektorej z jej oblastí zavádza tzv. one stop shop, čiže režim, kedy používateľovi postačuje uzavrieť zmluvu už len s jednou OKS.

Konkrétne ide o nasledovné oblasti:

  • technické predvedenie predmetu ochrany alebo verejný prenos v prevádzkarňach prostredníctvom technického zariadenia (nezahŕňa vysielanie, retransmisiu a sprístupňovanie verejnosti),
  • vyhotovenie rozmnoženiny diela pre súkromnú potrebu (§ 42 NAZ),
  • vyhotovenie rozmnoženiny formou reprografie (§ 43 NAZ).

Súčasne platí, že ak je dohoda uzatvorená najmenej medzi dvoma tretinami OKS vykonávajúcich kolektívnu správu práv v príslušných odboroch kolektívnej správa práv podľa § 175 ods. 1 NAZ, stáva sa záväznou pre ostatné takéto OKS.

Aplikačným problémom tohto ustanovenia môže byť na jednej strane chýbajúca úprava týkajúca sa rozúčtovania vybranej sumy odmien/náhrady odmien medzi jednotlivé OKS a na strane druhej môže spôsobiť problém menším OKS, ktoré budú mať problém presadiť sa so svojimi podmienkami na trhu aj keď budú poskytovať výhodnejšie licenčné podmienky.

Záver:

Prijatím Nového autorského zákona došlo v oblasti autorského práva a práv súvisiacim s autorským právom k priblíženiu sa právnym úpravám ostatných európskych štátov, zaviedli sa nové inštitúty nevyhnutné pre ochranu práv v spoločnosti, v ktorej sa neustále rozvíjajú nové technológie, a ktorá podporuje tzv. internetovú ekonomiku.

Slabou stránkou novoprijatých ustanovení je však v niektorých prípadoch neurčitosť používaných pojmov, nedôslednosť úpravy nových inštitútov, čoho dôsledkom môžu byť vznikajúce problémy s ich výkladom a aplikáciou v praxi, prípadne nezačlenenie niektorých inštitútov do Nového autorského zákona, ktoré si vyžaduje samotná prax, ako napr. úprava samostatného zmluvného typu – Zmluva o postúpení výkonu majetkových práv. Uvedené problémy budú musieť byť v budúcnosti riešené (pravdepodobne vo forme novelizácie Nového autorského zákona), pretože v súčasnom stave sú niektoré inštitúty len ťažko aplikovateľné.

 

9. máj, 2017|Kategórie: Publikačná činnosť|Značky: |