Novela zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je účinná od 01.03.2017.

Po novom je dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom.

Rovnako sa zmenila sa definícia platobnej neschopnosti pri fyzických osobách: Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

Ak dlžník počas konkurzu zomrie, súd pokračuje v konaní s osobami, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičia. Správca je aj po smrti dlžníka oprávnený nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu; koná v mene a na účet dedičov. Uznesenia súdu a iné písomnosti sa neznámym dedičom doručujú cez Obchodný vestník. Konanie o dedičstve po dlžníkovi nemôže byť skončené skôr ako konkurzné konanie. Pred právoplatným skončením konkurzného konania súd v konaní o dedičstve nemôže nariadiť likvidáciu dedičstva. Majetok dlžníka, ktorý zostal po skončení konkurzného konania, sa prejedná ako dedičstvo.

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu. Správca v reštrukturalizácii má nárok na paušálnu odmenu a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky uhrádza dlžník.

Plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze.

Nezabezpečení veritelia – právnické osoby budú musieť byť v reštrukturalizačnom konaní uspokojení v minimálnom rozsahu 50 percent. Ak sa dlžník dokáže dohodnúť individuálne s každým jedným veriteľom na menšej miere uspokojenia, môže súd schváliť aj reštrukturalizačný plán s nižšou ako 50-percentnou mierou uspokojenia pohľadávok.

Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

Dlžník, ktorý je fyzickou osobou má možnosť zbaviť sa dlhov jednou z dvoch alternatív:

  • konkurzom – čiže  speňažovaním majetkovej podstaty dlžníka alebo splátkovým kalendárom
  • oddlžením – tzv. osobný bankrot – bude pre fyzické osoby dostupnejší bez ohľadu na to, či  dlh vznikol voči štátu, samospráve, nebankovke alebo obchodnej spoločnosti.

V prípade konkurzu  dlžník odovzdá na speňaženie majetok a následne  súd rozhodne o oddlžení.

V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú určí súd. Súd určí dlžníkovi jednu kvótu, napr. 30 %, ktorú má dlžník zaplatiť. Zostatok dlhu bude nevymáhateľný.  Veriteľom sa ale musí dostať aspoň toľko, čo by dostali, ak by dlžník svoj úpadok riešil konkurzom (tj. musí im dať aspoň hodnotu majetku).  Domáhať sa zbavenia dlhov navrhovaným spôsobom môže dlžník iba raz za 10 rokov.

V záujme ochrany dlžníkov pred stratou bývania zákon zavádza tzv. nepostihnuteľnú hodnotu obydlia. Osoba, ktorá prejde bankrotom, bude mať právo voči tzv. nezabezpečeným veriteľom uchrániť si istú sumu, ktorá mu ostane zachovaná a mohol si z nej platiť napríklad nájomné.

Zavádza sa povinné zastúpenie dlžníka v konaní advokátom alebo Centrom právnej pomoci.

Určité pohľadávky (tzv. nedotknuteľné)  bude musieť dlžník  splácať aj po oddlžení  (napr. pohľadávky maloletého dieťaťa na výživné, peňažný trest podľa trestného zákona, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú za zdraví) nakoľko vzhľadom na ich povahu, resp. dôvod vzniku, nie je dôvod takéto pohľadávky dlžníkovi odpúšťať.

Každý veriteľ má právo uplatniť žalobu na zrušenie oddlženia, ak vie osvedčiť nepoctivý zámer dlžníka (ak by dlžník mal snahu poškodiť svojich veriteľov, napr. bez vážneho dôvodu by neplnil splátkový kalendár, úmyselne by sa priviedol do platobnej neschopnosti).