Novela Obchodného zákonníka – ,,spoločnosť v kríze“

Home/Publikačná činnosť/Novela Obchodného zákonníka – ,,spoločnosť v kríze“

Nové povinnosti podnikateľov pri poskytovaní úverov a iných spôsobov financovania aj  medzi spriaznenými spoločnosťami.

Novela zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obchodný zákonník“) zavádza do právneho poriadku Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára 2016 doposiaľ neexistujúci právny inštitút, a to spoločnosť v kríze. Nová právna úprava môže mať významné dopady predovšetkým v prípade poskytovanie úverov alebo iných spôsobov financovania spoločností.

I. Pojem ,,spoločnosť v kríze“

V úvode analýzy novej právnej úpravy zavádzajúcej pojem ,,spoločnosť v kríze“ je nevyhnutné upozorniť na skutočnosť, že tento právny inštitút sa aplikuje výlučne na spoločnosť s ručením obmedzeným, akciovú spoločnosť a komanditnú spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba, t. j. na kapitálové obchodné spoločnosti. Výnimkou sú spoločnosti uvedené v § 67i ods. 2, ktoré podliehajú osobitným pravidlám pre vlastné zdroje a dohľad, a to banka, inštitúcia elektronických peňazí, poisťovňa, zaisťovňa, zdravotná poisťovňa, správcovská spoločnosť, obchodník s cennými papiermi, burza cenných papierov a centrálny depozitár cenných papierov.

Ustanovenia Obchodného zákonníka o spoločnosti v kríze (§67a – §67k) sa vzťahujú na spoločnosť, ktorá:

  1. je v úpadku alebo
  2. jej úpadok hrozí.

Ad 1) Pojem úpadok spoločnosti upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je spoločnosť v úpadku, ak je:

  1. predlžená – t. j. má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku (tzv. záporné vlastné imanie) alebo
  2. platobne neschopná – t. j. nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.

Ad 2) Spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer jej vlastného imania a záväzkov je menší ako 8 ku 100 (hodnota vlastného imania / hodnota záväzkov ˂ 0,08). Podľa prechodných ustanovení (§768n Obchodného zákonníka) sa však pomer 8 ku 100 použije až od roku 2018. Dovtedy budú pravidlá pre určenie toho, či spoločnosti hrozí úpadok benevolentnejšie, pričom podrobné rozdelenie je uvedené v nasledovnej tabuľke:

Rok Pomer vlastného imania a záväzkov
2016 4 ku 100
2017 6 ku 100
Od roku 2018 8 ku 100

Základným zdrojom informácií na tento účel bude účtovníctvo spoločnosti. Vzhľadom na to, že vychádzame z pomeru vlastného imania spoločnosti a jej záväzkov, režim krízy je z dôvodu čistého zamerania sa na účtovníctvo možné obísť. Vlastné imanie spoločnosti je tvorené základným imaním, nerozdeleným ziskom, kapitálovými fondmi, pričom podnikateľ si jeho výšku môže určovať ľubovoľne. Jeho navýšením napríklad cez nepeňažný vklad sa vyhne tomu, aby upadol do krízy. V zásade k navýšeniu vlastného imania netreba ani navýšenie základného imania a zápis do Obchodného registra, postačujúce je aj vytvorenie kapitálových fondov, resp. kapitalizácia. Tým, že spoločnosť nebude v kríze, nebude možné aplikovať ani novozavedené inštitúty slúžiace na ochranu veriteľov.

Na stav krízy sú naviazané aj nové povinnosti štatutárneho orgánu. Akonáhle zistí alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti môže zistiť, že spoločnosť sa ocitla v kríze, je povinný v súlade s požiadavkami potrebnej odbornej a náležitej starostlivosti urobiť všetky úkony potrebné na jej prekonanie, ktoré by urobil iný starostlivý podnikateľ v obdobnom postavení a v obdobnej situácii. Takáto  neurčitosť vymedzenia povinnosti pre štatutára má svoje opodstatnenie v tom, že zákonodarca nemôže manažmentu spoločnosti predpisovať, aké kroky má prijať na záchranu svojej spoločnosti. Štatutárny orgán má však prijať také opatrenia, ktoré budú efektívne smerovať k prekonaniu krízy s cieľom zamedziť poškodzovaniu veriteľov, ako aj k sledovaniu, či opatrenia prijaté na jej prekonanie sú účinné.

II. Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje a povinnosti s tým súvisiace

Za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje financovania spoločnosti v kríze sa považuje úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá (napr. pôžička a jej rôzne podoby a formy).

Totožná právna úprava sa vzťahuje aj na plnenie poskytnuté spoločnosti pred krízou, ktorého splatnosť bola počas krízy odložená alebo predĺžená. Odloženie alebo predĺženie splatnosti úveru alebo obdobného plnenia, ktoré bolo poskytnuté spoločnosti pred krízou, je možné považovať za neschopnosť jeho splácania zo strany spoločnosti vo vopred stanovenej výške a termíne, t. j. neschopnosť splácať riadne a včas. V prípade, ak by spoločnosť splácala úver alebo obdobné plnenie poskytnuté pred krízou riadne a včas, ustanovenia Obchodného zákonníka o spoločnosti v kríze by sa neaplikovali. Akonáhle dôjde k odloženiu alebo predĺženiu takéhoto plnenia, vzniká právna fikcia, že úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá bolo spoločnosti poskytnuté počas krízy, čoho dôsledkom je zákaz jeho vrátenia, pokým spoločnosť krízu neprekoná.

Novela Obchodného zákonníka priniesla aj určité obmedzenie súvisiace s poskytnutím plnenia spoločnosti v kríze, ktoré sa však dotýka výlučne spoločnosti s ručením obmedzeným. Spoločník alebo spriaznená osoba (pozn. definíciu pozrite nižšie) môže poskytnúť spoločnosti úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, len ak ho poskytne inak ako finančnými prostriedkami v hotovosti. V tomto prípade  sa výslovne upravuje možnosť dlhového financovania („debt financing“) spoločnosti. Takéto dlhové financovanie by malo prebiehať transparentne, a preto ho spoločnosti nebude možné poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Dlhové financovanie je možné poskytnúť spoločnosti len za podmienok obvyklých v obchodnom styku, keďže inak môže ísť napr. o skryté vrátenie vkladu. Taktiež sa toto obmedzenie môže dotýkať dodávateľského úveru alebo prípadu úhrady pohľadávky tretej osoby namiesto spoločnosti v kríze ako dlžníka.

Pod pojmom ,,plnenie nahradzujúce vlastné zdroje“ rozumieme plnenie, ktoré poskytne spoločnosti v kríze tzv. ,,spriaznená osoba“, a to

  1. člen štatutárneho orgánu, zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, prokurista, vedúci organizačnej zložky podniku, člen dozornej rady,
  2. ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
  3. tichý spoločník,
  4. osoba blízka osobám podľa písmen a), b) alebo c) (t. j. príbuzný v priamom rade, súrodenec, manžel a iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako svoju vlastnú podľa § 116 a 117 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník),
  5. osoba konajúca na účet osôb podľa písmen a), b) alebo c).

Za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje bude považované aj také plnenie, ktoré bolo poskytnuté osobou, u ktorej nie je možné zistiť konečného užívateľa výhod (pojem ,,konečný užívateľ výhod“ je upravený v § 9 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ak táto osoba nepreukáže, že nie je  ,,spriaznenou osobou“ podľa § 67 ods. 2 Obchodného zákonníka. Hovoríme o tzv. obrátenom dôkaznom bremene.

Ide o opatrenie proti financovaniu spoločností v kríze cez schránkové spoločnosti bez známeho majiteľa a zjednodušene znamená, že kým sa nepreukáže opak, bude plnenie poskytnuté osobou, pri ktorej nebude možné zistiť konečného užívateľa výhod (napr. schránková spoločnosť) považované za také plnenie, ktoré bolo poskytnuté niektorou zo ,,spriaznených osôb“. To znamená, že aj na takto poskytnuté plnenie sa bude vzťahovať úprava Obchodného zákonníka o spoločnosti v kríze so všetkými následkami a obmedzeniami z toho vyplývajúcimi.

Naopak, poskytnutie plnenia veriteľmi, ktorí majú podiel na spoločnosti a ich podnikanie upravujú osobitné predpisy (osobitné predpisy o kolektívnom investovaní, o neinvestičných fondoch, o starobnom dôchodkovom sporení, o doplnkovom dôchodkovom sporení a o dlhopisoch) nebudú ustanoveniami o kríze spoločnosti dotknuté.

Za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa nepovažuje a financovanie spoločnosti v kríze je možné realizovať bez obmedzení vyplývajúcich z príslušnej právnej úpravy nasledovnými spôsobmi:

  1. plnenie alebo zábezpeka poskytnutá spoločnosti počas krízy za účelom jej prekonania v rámci plnenia reštrukturalizačného plánu,
  2. poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu nepresahujúcu 60 dní (táto výnimka neplatí, ak ide o opakované poskytnutie týchto prostriedkov),
  3. odloženie splatnosti záväzku z dodania tovaru alebo poskytnutia služby na dobu nepresahujúcu šesť mesiacov (výnimka opäť neplatí, ak ide o opakované odloženie splatnosti záväzku),
  4. bezodplatné poskytnutie veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty spoločnosti.

Uvedené výnimky sa teda týkajú krátkodobého financovania (písm. b) a c)), bezodplatných plnení (písm. d)) a riešenia krízových situácií vo formálnom procese reštrukturalizácie (písm. a)). Predpisy o reštrukturalizácii obsahujú vlastné priority pre nové financovanie počas úpadku resp. hroziacom úpadku spoločnosti.

Obchodný zákonník taktiež ustanovuje spresňujúce podmienky vo vzťahu ku konkrétnemu momentu, kedy sa poskytnuté plnenia od spriaznených osôb budú, resp. nebudú považovať za plnenia nahradzujúce vlastné zdroje. Skutočnosť, že spoločnosť sa nachádza v kríze, sa odvíja od jej účtovníctva. Ak účtovníctvo nebolo vedené riadne, vychádza sa z predpokladaného stavu, ktorý by tu bol, ak by nedošlo k danému pochybeniu.

Plnenie poskytnuté spoločnosti počas krízy sa považuje za plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje len vtedy, ak v čase jeho poskytnutia okolnosť, že spoločnosť je v kríze:

  1. vyplýva z poslednej zostavenej riadnej účtovnej závierky alebo mimoriadnej účtovnej závierky spoločnosti,
  2. by vyplynula z účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola zostavená včas (spoločnosť si nesplnila svoju povinnosť viesť riadne účtovníctvo) alebo
  3. by vyplynula z priebežnej účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola zostavená a ten, kto poskytol plnenie to vedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol vedieť.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že podmienkou aplikácie obmedzujúcej právnej úpravy spoločnosti v kríze (vzťahujúcej sa na poskytnuté úvery alebo obdobné plnenia, ktoré im hospodársky zodpovedajú) je okrem iného vedomosť alebo aspoň potencionálna možnosť vedomosti tzv. spriaznených osôb o tom, že spoločnosť, ktorej plnenie poskytujú, je v kríze. V prípade nenaplnenia tejto podmienky bude plnenie podliehať všeobecnému režimu, t. j. akoby spoločnosť v kríze nebola.

III. Zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje

Okamihom, kedy sa spoločnosť ocitne v kríze (alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala) začína platiť zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje. Keďže plnenie nahradzujúce vlastné zdroje aj spolu s príslušenstvom (t. j. úrokom, úrokom z omeškania, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky resp. inými sankciami) a zmluvnou pokutou nie je možné počas krízy spoločnosti vrátiť, znamená to, že spoločnosť v kríze nemôže splatiť úvery poskytnuté spoločníkmi a ostatnými, vyššie uvedenými spriaznenými osobami. Týmto sa uvedené plnenia ,,de facto“ rekvalifikujú na podriadené záväzky spoločnosti, a spomínaní veritelia budú môcť byť uspokojovaní až vtedy, keď spoločnosť krízu prekoná a uspokoja sa nároky bežných veriteľov, t. j. veriteľov, ktorí spriaznenými osobami nie sú a neposkytli plnenie spoločnosti v kríze.

Počas obdobia, kedy sa spoločnosť nachádza v kríze, neplynú ani lehoty na vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje, čo znamená, že spoločnosť sa nedostane pri týchto plneniach do omeškania.

V konkurze alebo v reštrukturalizácii možno nárok na vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje uplatniť ako pohľadávku.

Ak spoločnosť zákaz vrátiť plnenia nahradzujúce vlastné zdroje počas krízy poruší (čo aj započítaním, speňažením zálohu, exekúciou alebo iným spôsobom), musí ho osoba, ktorej sa v rozpore so zákazom plnilo, vrátiť. Nárok na vrátenie plnenia si uplatňuje samotná spoločnosť, avšak za vrátenie plnenia ručia spoločne a nerozdielne všetci členovia štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorí vykonávali svoju funkciu v čase, keď sa plnenie vrátilo protizákonne, ako aj tí, ktorí nárok na vrátenie plnenia neuplatnili hoci o tejto povinnosti vedeli a mohli vedieť. Ručenie členov štatutárneho orgánu vzniká voči spoločnosti a voči jej ostatným veriteľom. Ručenie voči veriteľom zaniká vrátením plnenia poskytnutého v rozpore so zákazom späť spoločnosti.

V praxi často sa vyskytujúce poskytnutie bezúročnej pôžičky medzi matkou (aj zahraničnou schránkou) a dcérou bude mať za následok, že matke sa pôžička nevráti, pokým je dcéra v kríze. Aj v tomto prípade sa teda aplikuje inštitút zákazu vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje.

IV. Zabezpečenie záväzkov nahradzujúce vlastné zdroje

Rovnako ako poskytnutie priameho plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje sa posudzuje aj poskytnutie ručenia, zálohu alebo inej zábezpeky spoločnosti zo strany spriaznenej osoby, t. j. osoby podľa § 67 ods. 2 Obchodného zákonníka. Osobe poskytujúcej zabezpečenie totiž okamihom splnenia dlhu vzniká voči spoločnosti v kríze pohľadávka rovnako, ako by tomu bolo v prípade poskytnutia úveru. Spoločnosti sa zakazuje takúto pohľadávku vyplatiť pokým sa nachádza v kríze alebo by sa v dôsledku jej vyplatenia opätovne do krízy dostala.

Novelou Obchodného zákonníka sa taktiež zavádza režim, na základe ktorého sa veriteľ spoločnosti môže počas krízy uspokojiť zo zábezpeky bez toho, aby svoje právo uplatňoval najskôr voči spoločnosti. Na odlišné zmluvné dojednanie sa v tomto prípade neprihliada. V konkurze alebo v reštrukturalizácii možno nárok na náhradu plnenia uplatniť ako pohľadávku.

Ak by veriteľ požadoval poskytnutie plnenia, ktoré bolo zabezpečené vyššie uvedeným spôsobom od spoločnosti, spoločnosť je oprávnená požadovať plnenie do výšky hodnoty zábezpeky od ručiteľa, resp. od zaviazaného zo zábezpeky.

V prípade splnenia zabezpečeného záväzku počas krízy priamo spoločnosťou vzniká spoločnosti povinnosť uplatniť si u zaviazaného zo zábezpeky bez zbytočného odkladu náhradu v hodnote zábezpeky ku dňu plnenia.

V. Vedomosť veriteľa o kríze spoločnosti

Ak veriteľ poskytol spoločnosti úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá a vedel v čase vzniku záväzku spoločnosti o jej kríze alebo to z poslednej zverejnenej účtovnej závierky vedieť mohol, môže svoj zabezpečený nárok počas krízy spoločnosti alebo do vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie uspokojiť iba v rozsahu, ktorý pripadá na rozdiel medzi výškou pohľadávky a hodnotou zábezpeky.

VI. Zákaz vrátenia vkladu

Do prijatia novely Obchodného zákonníka platilo, že spoločník kapitálovej obchodnej spoločnosti nemôže žiadať vrátenie vkladu počas jej trvania. Novelou sa však rozšíril okruh toho, čo je okrem bežného vkladu zakázané spoločníkovi vrátiť.

Za vrátenie vkladu sa nepovažuje len plnenie, pri ktorom sa spoločníkovi vracia konkrétna majetková hodnota, ktorú do spoločnosti vložil. Vrátením vkladu ,,de facto“ je každá transakcia, ktorú spoločnosť uskutočňuje so spoločníkom alebo na účet spoločníka bez primeraného protiplnenia, bez ohľadu na formu dojednania alebo platnosť (napr. dar, bezplatný prenájom motorového vozidla alebo bezúročná pôžička spoločníkovi). Inštitút zákazu vrátenia vkladu zjednodušene znamená, že spoločnosť nemôže poskytnúť plnenia „svojim ľuďom“ za neobvyklých podmienok. To platí rovnako pre plnenie spoločnosti poskytnuté z dôvodu ručenia, pristúpenia k záväzku, záložného práva, či inej zábezpeky poskytnutej spoločnosťou na zabezpečenie záväzkov spoločníka alebo v jeho prospech.

Pri určovaní primeranosti protiplnenia, ktoré by mal spoločník poskytnúť spoločnosti sa má posudzovať obvyklá trhová cena ako aj cena, za ktorú obdobné plnenia spoločnosť poskytuje v bežnom obchodnom styku iným osobám. V prípade, že takéto informácie o cene nie sú k dispozícii, musí sa pri jej stanovovaní vychádzať z najpravdepodobnejšej ceny plnenia ku dňu plnenia v danom čase a mieste, ktorú by bolo možné dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, pri konaní s primeranou opatrnosťou a zohľadnení všetkých dostupných informácií.

Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť môže obchodovať s vlastnými dcérami, sestrami a pod., ale za primeraných podmienok. V konečnom dôsledku teda k odlivu majetku môže dôjsť za predpokladu, že pôjde o obvyklé podmienky.

Za spoločníka sa v tomto prípade považuje:

  1. aktuálny spoločník,
  2. bývalý spoločník, ak k vráteniu vkladu došlo v lehote 2 rokov, odkedy prestal byť spoločníkom spoločnosti,
  3. osoba, ktorá sa stala spoločníkom spoločnosti v lehote 2 rokov od vyššie uvedeného plnenia,
  4. osoba, ktorá má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní spoločníka alebo hlasovacích právach v spoločníkovi alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločníka, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
  5. blízka osoba spoločníka,
  6. osoba konajúca na účet spoločníka.

Následkom porušenia zákazu vrátenia vkladu je vznik povinnosti osoby, ktorá sa na úkor spoločnosti bezdôvodne obohatila, vydať toto obohatenie späť, a to v rozsahu rozdielu medzi poskytnutým protiplnením a tým, ktoré sa považuje za primerané. Spoločnosť nemôže túto povinnosť odpustiť.

VII. Záver

Z uvedenej analýzy novely Obchodné zákonníka, ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2016 vyplýva, že kapitálové spoločnosti už nebudú môcť byť tak ako doposiaľ, jednoducho financované v prípade ekonomických ťažkostí zo strany svojich spriaznených osôb formou úverov, pôžičiek a obdobných plnení, resp. formou predlžovania lehôt splatnosti takýchto plnení, nakoľko takáto forma pomoci sa bude považovať za plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje financovania spoločnosti s tým, že na takéto plnenia sa bude vzťahovať zákaz jeho vrátenia.

Uvedené sa bude vzťahovať aj na prípady, kedy budú takéto plnenia poskytované spoločnostiam napr. cez schránkové spoločnosti bez známeho majiteľa, pokiaľ spoločnosť nebude schopná preukázať absenciu spriaznenosti a hodnovernú ekonomickú kauzu predmetných plnení.

V prípade, ak spoločnosť zákaz vrátiť plnenie nahradzujúce vlastné zdroje počas krízy poruší, musí ho osoba, ktorej sa v rozpore so zákazom plnilo, vrátiť. Nárok na vrátenie si uplatňuje samotná spoločnosť v kríze, avšak za jeho vrátenie ručia solidárne všetci členovia štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorí vykonávali svoju funkciu v čase, keď sa plnenie vrátilo protizákonne, ako aj tí, ktorí nárok na vrátenie plnenia neuplatnili hoci o tejto povinnosti vedeli a mohli vedieť.

Rovnako ako poskytnutie priameho plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje sa posudzuje aj poskytnutie ručenia, zálohu alebo inej zábezpeky zo strany spriaznenej osoby spoločnosti v kríze.

Podstatná zmena sa tiež dotýka možnosti uspokojenia veriteľa zo zábezpeky. Ten sa totiž môže uspokojiť priamo zo zábezpeky bez toho, aby si svoje právo uplatňoval najskôr u spoločnosti, ktorá deklaruje krízu. Na odlišné zmluvné dojednanie sa v tomto prípade neprihliada.

Posledná významná zmena sa týka zákazu vykonávania akýchkoľvek transakcií s vymedzeným okruhom spriaznených osôb, pri ktorých absentuje princíp „obvyklosti podmienok“, a s tým súvisiacej povinnosti spoločnosti a jej štatutárov žiadať vrátenie plnení poskytnutých v rozpore s touto zásadou späť s tým, že Obchodný zákonník súčasne explicitne zavádza osobné ručenie dotknutých štatutárov spoločnosti (t. j. tých, ktorí vykonávali svoju funkciu v čase uskutočnenia predmetnej transakcie) za splnenie povinnosti vrátiť takéto plnenia spoločnosti späť. To platí rovnako pre plnenie spoločnosti poskytnuté z dôvodu ručenia, pristúpenia k záväzku, záložného práva, či inej zábezpeky poskytnutej spoločnosťou na zabezpečenie záväzkov spoločníka alebo v jeho prospech.

1. jún, 2017|Kategórie: Publikačná činnosť|Značky: |