Odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu
Odstúpenie od zmluvy (laicky aj vrátenie tovaru) bez udania dôvodu v lehote 14-tich dní je inštitútom, ktorý je v našom právnom poriadku upravený už niekoľko rokov, no stále nie je úplne pochopený a kolujú o ňom mnohé fámy, ktoré sťažujú život ako podnikateľom, tak aj spotrebiteľom. Cieľom tohto príspevku bude tento inštitút bližšie predstaviť a vyvrátiť najčastejšie nepresnosti, ktoré sa s ním spájajú.
14 dní vždy a všade alebo vymedzenie inštitútu
V súčasnosti sa odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu považuje za univerzálny inštitút, ktorý je možné použiť vždy a všade, ale aj keď je pravdou, že bežný človek má široké možnosti jeho využitia, nie je neobmedzený. Základným predpokladom na využitie tejto možnosti je spôsob, resp. miesto, kde bol tovar, ktorý sa má vrátiť, kúpený. Tento inštitút sa totiž vzťahuje len na zmluvy uzavreté na diaľku (napríklad nákup cez e-shop, e-mail, telefón, katalóg a podobne) alebo na zmluvy uzavreté mimo prevádzkových priestorov predávajúceho (napr. podomoví predajcovia, predajné akcie a podobne). Toto právo sa však nevzťahuje na kamenné obchody, teda ak aj tieto umožňujú vrátenie alebo výmenu tovaru, robia tak nad rámec svojich povinností a nie sú viazaní právnou úpravou zákonného odstúpenia od zmluvy bez udania dôvodu.
Druhé obmedzenie, vyplývajúce z povahy tohto inštitútu, sa týka osôb, ktoré si toto právo uplatňujú, ako aj osôb, voči ktorým sa toto právo uplatňuje. Odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu je totiž tzv. spotrebiteľským právom, teda toto právo môže uplatňovať vždy len spotrebiteľ voči dodávateľovi. Spotrebiteľ je každý, kto nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, teda každý, kto kupuje tovar pre svoju osobnú spotrebu. Z okruhu oprávnených osôb sú teda automaticky vylúčené právnické osoby, ale aj živnostníci či zamestnanci, pokiaľ tovar kupujú „na firmu“. Druhou stranou ale musí byť dodávateľ, teda osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Teda ak aj kupujúci kupuje tovar pre osobnú spotrebu, ale ho kupuje od nepodnikateľa, alebo aj podnikateľa, ktorý však tovar nepredáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti (napr. stavebná spoločnosť predáva staré auto, ktoré vyradila z majetku), nemá takýto kupujúci právo na odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu.
Napokon dôležitý je aj samotný tovar, keďže právna úprava do určitej miery limituje aj to, čo je možné vrátiť. Aj keď sú teda splnené predchádzajúce podmienky, teda zmluva bola napr. uzatvorená na diaľku spotrebiteľom a dodávateľom, môže sa stať, že tovar nebude možné vrátiť. Presný výpočet takéhoto tovaru je uvedený v § 7 ods. 6 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom vo všeobecnosti ide najmä o tovar zhotovený na mieru, služby, virtuálny obsah, rýchlo sa kaziaci tovar a podobne.
Tovar je potrebné vrátiť v dvojnásobnom množstve alebo čo sa musí a čo nesmie
Ak sú všetky vyššie uvedené podmienky splnené a spotrebiteľ môže odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu, zvyčajne sa mu do cesty postaví dodávateľ, ktorý by si rád podmienky upravil. Najčastejšia je požiadavka na originálny obal či bezchybný stav tovaru, pričom by dodávateľ ale najradšej nevrátil poštovné ani poistné. Východiskom pre spotrebiteľa je však zákonná dikcia, ktorá nič z uvedeného nestanovuje, a teda ani spotrebiteľ nemusí tieto podmienky splniť.
Pokiaľ teda ide o otázku, v akom stave je potrebné tovar vrátiť, jednoduchou odpoveďou je v akomkoľvek, hoci aj táto odpoveď má svoje ale. Zákon nestanovuje stav vráteného tovaru, teda dodávateľ je povinný prijať tovar v akomkoľvek stave, hoci aj bez originálneho obalu a úplne zničený; a je povinný vrátiť všetky platby, ktoré mu boli spotrebiteľom v rámci zmluvy vyplatené. Dodávateľ sa však môže následne domáhať náhrady škody, a to aj súdnou cestou, teda aj keď peniaze musí spotrebiteľovi vrátiť, následne ich môže od spotrebiteľa vymôcť titulom náhrady škody. Pri drobnom opotrebení by však dodávateľ s náhradou škody úspešný nebol, keďže zmyslom tohto inštitútu je tovar odskúšať, a teda opotrebenie primerané odskúšaniu tovaru by žiadne negatívne následky nemalo.
Pokiaľ ide o vymedzenie toho, čo musí dodávateľ vrátiť, odpoveďou je, že musí vrátiť všetky platby, ktoré mu spotrebiteľ poskytol v súvislosti s plnením zmluvy, teda cenu tovaru, ale aj poštovné a iné platby (napr. poistenie veci, poplatok za nákup na splátky a podobne). Jediné obmedzenie vrátenej sumy sa vzťahuje na poštovné, keďže dodávateľ nemusí vrátiť celú sumu poštovného, ale len časť, ktorá zodpovedá najlacnejšiemu spôsobu doručenia v čase uzavretia zmluvy; napr. ak si spotrebiteľ vybral doručenie kuriérom za 10 €, hoci v ponuke mal aj poštu za 5 €, dodávateľ je povinný vrátiť len 5 €.
Snaha o uplatnenie práva nad rámec zákona však môže nastať aj na strane spotrebiteľa, ktorému taktiež vyplývajú práva a povinnosti priamo zo zákona. Pomerne častou je otázka, čo s príslušenstvom či darčekmi, ktoré boli súčasťou dodania tovaru. Vrátenie tovaru bez udania dôvodu znamená z právneho hľadiska odstúpenie od zmluvy, teda strany sú si povinné vrátiť všetky plnenia, nestačí teda vrátiť samotný tovar, ale aj všetko príslušenstvo a prípadné darčeky, ktoré boli dodané spolu s tovarom na základe rovnakej zmluvy. Zároveň je spotrebiteľ povinný všetko vrátiť na svoje náklady, teda poštovné na vrátenie tovaru znáša taktiež spotrebiteľ.
Tovar pošlite o polnoci počas splnu holubom alebo postup, lehoty a poučenia
Spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu do 14-tich dní, to ale nie je všetko, keďže dôležitý je aj celý postup, lehoty a taktiež informačná povinnosť dodávateľa, ktoré sú taktiež veľmi dôležité.
Začnime lehotami, keďže všetko ostatné sa odvíja práve od lehôt a ich dodržania. Štrnásťdňová lehota sa začína počítať od doručenia tovaru spotrebiteľovi, teda v deň, kedy tovar spotrebiteľ fyzicky prevezme a môže si ho odskúšať alebo keď ho za spotrebiteľa prevezme tretia osoba, napríklad príbuzný. Spotrebiteľ však môže odstúpiť od zmluvy aj pred doručením tovaru, napríklad po vytvorení objednávky alebo aj počas prepravy tovaru. V lehote 14 dní však nie je potrebné tovar fyzicky vrátiť, ale len odstúpiť od zmluvy, teda poslať dodávateľovi list alebo e-mail s informáciou, že od zmluvy odstupuje, pričom tovar môže zaslať aj neskôr. Dodávateľ je následne povinný čo najskôr, ale najneskôr do 14-tich dní, vrátiť spotrebiteľovi všetky platby, ktoré od neho v súvislosti so zmluvou prijal.
O tomto práve, lehotách a postupe však musí byť spotrebiteľ informovaný aj dodávateľom, ktorý mu ich musí poskytnúť spolu so vzorovým formulárom na odstúpenie od zmluvy ešte pred uzavretím zmluvy. Ak si niektorú z týchto povinností nesplní alebo poskytne nesprávne informácie (napr. 7 namiesto 14 dní), lehota na odstúpenie od zmluvy sa automaticky predlžuje o 12 mesiacov, teda v takomto prípade môže spotrebiteľ od zmluvy odstúpiť v lehote 12 mesiacov a 14 dní od doručenia tovaru.
Záver
Odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu do 14-tich dní je významným inštitútom, ktorý chráni spotrebiteľov a vyvažuje ich neskúsenosť v porovnaní s dodávateľmi, no dodnes je často využívaný a uplatňovaný dodávateľmi či spotrebiteľmi v dôsledku rôznych dezinformácií nesprávne. Verili ste aj vy niektorej z fám, ktoré sme v tomto článku uviedli? Alebo jej verí obchod, v ktorom ste nakúpili, či váš zákazník, a neviete sa s ním dohodnúť? Hoci práva a povinnosti dodávateľov a spotrebiteľov sú stanovené jasne, niekedy je potrebné sa ich domáhať aj súdnou cestou, či aspoň s pomocou advokáta, a práve preto sme tu pre vás my.