I.       Nové vymedzenie pojmu hroziaceho úpadku

1.          Pojem hroziaceho úpadku

Dňa 17.7.2022 nadobudol plnú účinnosť zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZRHÚ“), ktorý zároveň výrazne novelizuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež len „ZoKR“).

Hlavnou zmenou prešla definícia hroziaceho úpadku dlžníka. Pôvodne bol dlžník v hroziacom úpadku, ak bol pomer jeho vlastného imania a záväzkov menej ako 8:100. Od 17.7.2022 je dlžník v stave hroziaceho úpadku vtedy, ak mu hrozí platobná neschopnosť.

Kritériá pre posúdenie stavu platobnej neschopnosti aktuálne vyplývajú z novelizovaného ust. § 3 ods. 2 ZoKR a zároveň z ust. § 2 a § 3 vyhlášky č. 197/2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti, medzere krytia a hroziacej platobnej neschopnosti (ďalej tiež len „vyhláška č. 197/2022 Z. z.“).

Nová právna úprava vymedzuje aj pojem ohrozenia dlžníka platobnou neschopnosťou. Podľa §4 ods. 2 ZoKR dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť.

Kritéria platobnej neschopnosti sa líšia v závislosti od toho, či je jedná o fyzickú alebo právnickú osobu.

V prípade právnickej osoby ide o stav, kedy nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že:

1. v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a
2. rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Bližšie vymedzenie pojmov je obsiahnuté vo vyhláške č. 197/2022 Z. z.

Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

Zároveň, bez rozdielu či ide o fyzickú alebo právnickú osobu, je platobne neschopný dlžník, voči ktorému nemožno vymôcť peňažnú pohľadávku exekúciou alebo ak nesplnil povinnosť vyjadriť sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu a predložiť zoznamy špecifikované ust. § 19 ods. 1 písm. a) ZoKR.

Upozorňujeme na prechodné ustanovenia, podľa ktorých v čase od 17. júla 2022 do 31. decembra 2022 je dlžník, ktorý je právnickou osobou, platobne neschopným, ak nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.

2.          Aké povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom majú dlžníci a ich štatutárny orgán

Predchádzajúca právna úprava obsahovala prevenčnú povinnosť dlžníkov spočívajúca v zavedení vhodných a primeraných opatrení na odvrátenie úpadku, avšak jej reálne naplnenie bolo preukázateľné iba v prípade dlžníkov, ktorí boli povinní účtovať podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a sústavne sledovať ich finančnú situáciu a stav ich majetku a záväzkov tak, aby mohli včas zistiť hroziaci úpadok.

Novelizáciou právnej úpravy boli prijaté nové preventívne opatrenia, ktoré majú stavu úpadku predchádzať.

V ust. § 4a do ZoKR sú upravené nasledujúce povinnosti dlžníka a jeho štatutárneho orgánu:

1)          Povinnosť sústavnej kontroly svojej finančnej situácie

Všetkým dlžníkom sa stanovuje povinnosť sústavne sledovať:

1. a) svoju finančnú situáciu,
2. b) stav svojho majetku a záväzkov,

a to tak, aby sa mohli včas dozvedieť o svojom hroziacom úpadku.

2)          Povinnosť prijatia vhodných a primeraných opatrení na odvrátenie úpadku

Ak dlžník prostredníctvom kontroly zistí stav hroziaceho úpadku, je povinný prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie bez zbytočného odkladu.

Dlžníci, ktorí sú právnické osoby zapísané v registri partnerov verejného sektora a ktorým hrozí platobná neschopnosť, majú možnosť riešiť svoj hroziaci úpadok tzv. preventívnym konaním podľa ZRHÚ, ktorého osobitosti upravujeme v tomto článku.

Upozorňujeme aj na explicitne stanovenú povinnosť štatutárneho orgánu dlžníka urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na prekonanie hroziaceho úpadku.

3)          Povinnosť zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť životaschopnosť podniku

Životaschopnosť podniku dlžníka je vymedzená prostredníctvom negatívnej definície upravenej v ust. § 10 ods. 2 ZRHÚ, podľa ktorého podnik nie je životaschopný, najmä ak:

1. existujú dôvody na zrušenie dlžníka,
2. dlžník bol zrušený alebo je v likvidácii,
3. voči dlžníkovi bol vyhlásený konkurz alebo bolo začaté reštrukturalizačné konanie,
4. voči dlžníkovi prebieha exekučné konanie,
5. voči dlžníkovi bol začatý výkon zabezpečovacieho práva,
6. dlžník riadne nevedie účtovníctvo alebo nesplnil povinnosť uložiť účtovnú závierku do zbierky listín alebo
7. dlžník urobil iné opatrenia ohrozujúce jeho finančnú stabilitu a ich následky neodstránil, najmä ak dlžník v posledných dvanástich mesiacoch pred podaním návrhu rozdelil zisk alebo iné vlastné zdroje.

4)          Povinnosť odborného posúdenia, či dlžníkovi hrozí úpadok

Dlžníci, ktorí sú vedení v zozname:

1. a) dlžníkov, voči ktorým eviduje pohľadávky Sociálna poisťovňa ( § 171 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení); aktuálne predstavuje dlžná suma pre zaradenie do zoznamu čiastku vo výške 5 eur;
2. b) dlžníkov, voči ktorým zdravotná poisťovňa eviduje pohľadávku na preddavku na poistnom po lehote splatnosti najmenej za 3 mesiace, na nedoplatku alebo pohľadávku na poistnom, ktorú boli povinní uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou, v celkovej sume vyššej ako 100 eur (§ 25a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení);
3. c) daňových dlžníkov, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla 170 eur (§ 52 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní),

majú okrem vyššie uvedených povinností taktiež povinnosť posúdiť, či im hrozí úpadok, keďže ide o okolnosť, ktorá signalizuje, že dlžníkovi môže hroziť úpadok a dlžník je povinný posúdiť, či mu úpadok hrozí. Ak štatutárny orgán dlžníka nemá dostatok odborných vedomostí alebo skúseností, je povinný vyhľadať pomoc odborníka na posúdenie, či dlžníkovi hrozí úpadok a aké opatrenia je potrebné uskutočniť na prekonanie hroziaceho úpadku.

5)          Povinnosť zohľadnenia spoločných záujmov veriteľov dlžníka

Počas hroziaceho úpadku je štatutárny orgán dlžníka povinný zohľadňovať spoločné záujmy veriteľov, a to vrátane zamestnancov a ich zástupcov, spoločníkov dlžníka a tiež iných osôb, ktorých sa hroziaci úpadok môže potenciálne dotknúť.

II.     Zmeny v ZoKR

1)          Povinnosť podania návrhu právnickej osoby na vyhlásenie konkurzu

Podľa právnej úpravy obsiahnutej v ZoKR je dlžník v úpadku, ak je platobne neschopný, alebo predlžený. V minulosti bol dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu v lehote 30 dní od okamihu, kedy sa dlžník dozvedel (alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť) o svojom predlžení. Nová právna úprava rozširuje rozsah uvedenej povinnosti pre dlžníkov v postavení právnických osôb, ktorí musia podať návrh na vyhlásenie konkurzu v lehote 30 dní, odkedy sa dozvedeli (alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli dozvedieť) o svojom úpadku. Povinnosť sa teda týka aj dlžníkov, ktorí sú v úpadku nielen z dôvodu predlženia, ale aj v úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti.

2)          Zmeny v trvaní omeškania dlžníka s plnením záväzkov a v podávaní veriteľských návrhov na vyhlásenie konkurzu

Veriteľ je po novom oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Trvanie omeškania dlžníka s plnením záväzkov sa tak predlžuje z 30 na 90 dní.

Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom.

3)          Predpoklad úpadku, ak spoločnosť po svojom zrušení nevstúpi do likvidácie

Veriteľ je po novom oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj v prípade, kedy sa predpokladá úpadok dlžníka v súvislosti so zverejnením niektorých oznámení týkajúcich sa dlžníka v Obchodnom vestníku, a to najmä:

– exekútor zverejnil upovedomenie o zastavení exekúcie na spoločnosť z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok sa do 30 mesiacov od jej začatia alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora (bližšie ust. § 61n ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).

– spoločnosť do 90 dní od zverejnenia oznámenia o zrušení spoločnosti nevstúpi do likvidácie (bližšie ust. § 309f zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok),

Vo vyššie uvedených prípadoch zároveň navrhovateľ nie je povinný dokladať svoju pohľadávku viacerými listinami podľa ust. § 12 ods. 2 ZoKR.

4)          Zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu

V prípade, že v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii nedôjde k potvrdeniu verejného plánu súdom, štatutárny orgán má povinnosť do 15 dní od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie zverejniť v Obchodnom vestníku vyhlásenie, že nie je v úpadku. Takúto povinnosť štatutárny orgán dlžníka nemá, ak v tejto lehote podá návrh na vyhlásenie konkurzu, a na základe takéhoto návrhu sa následne aj začne konkurzné konanie.

Porušenie tejto povinnosti podľa ust. § 16 ZRHÚ je v zmysle ust. § 11a ods. 2 ZoKR v spojení s ust. § 11a ods. 1 ZoKR spôsobuje vznik právnej fikcie oneskoreného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Štatutárnemu orgánu v takom prípade hrozí uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

5)          Limitácia plnenia veriteľom

Dlžník, ktorý sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku, nesmie plniť splatnú peňažnú pohľadávku vo väčšom rozsahu ako do výšky, aká by na veriteľa pripadala pri uspokojení veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu. V zásade teda platí, že pri nezabezpečených veriteľoch sa uplatní pravidlo pomerného uspokojenia a pri uspokojovaní veriteľov so zabezpečenými pohľadávkami platí pravidlo absolútnej priority

Táto povinnosť dlžníka neplatí v prípade, ak:

1. a) úpadok dlžníka nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie; v takom prípade dlžník postupuje podľa § 12 ZRHÚ;
2. b) ide o plnenie pohľadávky nevyhnutne potrebnej na zachovanie prevádzky podniku dlžníka voči nespriaznenej osobe.

6)          Podávanie prihlášok pohľadávok len elektronicky a len správcovi

Veritelia budú môcť pohľadávky prihlasovať len prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schránky správcu (odstraňuje sa úprava, v zmysle ktorej mal veriteľ v jednom rovnopise doručovať prihlášku aj na súd).

Prihláška musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak veriteľ doručí prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou.

7)          Povinnosť zverejňovania niektorých informácií v registri úpadcov

Viaceré skutočnosti dôležité pre priebeh konaní podľa ZoKR alebo práva a povinnosti osôb, ktorých sa môže priebeh týchto konaní dotknúť, sa budú zverejňovať v registri úpadcov (a to aj namiesto Obchodného vestníka). Ide napr. o zverejnenie zapísania pohľadávky prihlásenej do konkurzu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty do zoznamu pohľadávok, zverejnenie zapisovania prihlásených pohľadávok do konkurzu do zoznamu pohľadávok a jeho zmien v registri úpadcov či zapisovanie prihlásených pohľadávok do reštrukturalizácie do zoznamu pohľadávok. Zápis pritom nemá len informatívny význam, ale bude rozhodujúci aj pre vznik či zánik niektorých práv (napr. sa výslovne stanovuje, že na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa v konkurze vychádza zo zoznamu pohľadávok v registri úpadcov, príp. lehota na popieranie oneskorene prihlásenej pohľadávky plynie do 30 dní od zverejnenia jej zapísania do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov).

Upozorňujeme taktiež na povinnosť správcov v konkurzoch vyhlásených a reštrukturalizáciách povolených do 16. júla 2022 zverejniť zoznam pohľadávok v registri úpadcov najneskôr do 31. januára 2023.

8)          Zmeny termínu pre zvolanie schôdze veriteľov, možnosť ich zvolania formou videokonferencie

Časový rámec pre zvolanie (prvých) schôdzí veriteľov sa mení tak, aby sa konali nie skôr ako 30 dní a nie neskôr ako 45 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok (pôvodne nie skôr ako 15. deň a nie neskôr ako 20. deň od uplynutia lehoty).

Novela zavádza aj možnosť konania schôdzí prostredníctvom videokonferencie či inými prostriedkami komunikačnej technológie. V prípade konania videokonferencie s účasťou sudcu bude mať sudca možnosť rozhodnúť o námietke rozporu uznesenia schôdze veriteľov so zákonom už bezprostredne po jeho prijatí.

9)        Zmena postavenia zabezpečených veriteľov v súvislosti s činnosťou veriteľského výboru a dočasný veriteľský výbor

Ruší sa obmedzenie spočívajúce vo výbere členov veriteľského výboru spomedzi nezabezpečených veriteľov a právo domáhať sa zrušenia uznesenia veriteľského výboru sa priznáva každému veriteľovi zistenej (nielen nezabezpečenej) pohľadávky, pričom dôvodom zrušenia uznesenia môže byť jeho rozpor so spoločným záujmom veriteľov (a to nielen nezabezpečených). Súd má zároveň po novom možnosť ešte pred konaním 1. schôdze ustanoviť tzv. dočasný veriteľský výbor, ak to považuje za potrebné.

10)        Zjednodušenie vstupu do konania pri prevode alebo prechode pohľadávky

Právna úprava zjednodušuje proces vstupu do konkurzného konania v prípade prevodu alebo prechodu pohľadávky; po novom súd nerozhoduje o každom vstupe, ale len o prípadoch, v ktorých správca nebude považovať podmienky pre vstup za splnené.

11)        Zmeny pri speňažovaní majetku v konkurze

V súvislosti so speňažovaním majetku bude platiť, že:

1) zo záväzkov súvisiacich s podnikom budú na kupujúceho prechádzať (namiesto záväzkov, ktoré vznikli v súvislosti prevádzkovaním úpadcovho podniku po vyhlásení konkurzu) len záväzkové vzťahy schválené kupujúcim pri jeho prevode (na prechode nepeňažných záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov uvedených v zmluve sa nič nemení);

2) pre prípad speňažovania majetku inak ako predajom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku sa vypúšťa povinnosť speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou.

III.    Zmeny následkov oddlženia

1)          Oddlženie formou konkurzu už nie je prekážkou prevádzkovania živnosti

Ak si fyzická osoba pred novelizáciou vybrala oddlženie formou konkurzu, musela počítať s tým, že v zmysle ust. § 8 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní nebude môcť až po dobu troch rokov po jeho zrušení prevádzkovať živnosť; osoby oddlžené konkurzom, ktoré si chceli zabezpečiť príjem podnikaním, uvedenú situáciu mohli riešiť požiadaním živnostenského úradu o odpustenie tejto prekážky (na vyhovenie žiadosti však nebol právny nárok).

Od 17. 7. 2022 v zmysle ust. § 166e ods. 5 ZoKR platí, že ak dôjde k oddlženiu, konkurz vyhlásený na majetok dlžníka už nebude bývalého dlžníka obmedzovať v prevádzkovaní živnosti.

2)          Upresnenie pracovnoprávnych nárokov voči dlžníkovi ako pohľadávky nedotknutej oddlžením

Novelizáciou ust. § 166c ods. 1 písm. f) ZoKR zákonodarca reaguje na možnosť rozdielneho výkladu ohľadom doterajšieho vymedzenia pracovnoprávnych nárokov nedotknutých oddlžením. V praxi bolo možné pôvodné znenie ustanovenia vyložiť dvoma spôsobmi:

1) prvá názorová vetva presadzovala výklad, v zmysle ktorého sa „pracovnoprávnymi nárokmi“ rozumeli mzdy a ďalšie nároky zamestnancov z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru; toto stanovisko sa opieralo o legislatívnu skratku, ktorá bola zavedená ust. § 87 ods. 2 písm. g) ZoKR,

2) druhá názorová vetva, naopak, zastávala výklad, že pracovnoprávnymi nárokmi voči dlžníkovi nie sú len nároky zamestnancov voči zamestnávateľovi, ale aj nároky zamestnávateľa voči zamestnancom (napr. nárok na náhradu škody spôsobenej zamestnávateľovi).

Po novom budú oddlžením nedotknuté len pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka voči dlžníkovi.

IV.    Zmeny v obchodnom zákonníku

1)          Zmena definície hroziaceho úpadku pre účely posudzovania spoločnosti v kríze

V roku 2016 bola do Obchodného zákonníka zavedená úprava, ktorá mala lepšie ochrániť veriteľov obchodných spoločností so zhoršenou ekonomickou situáciou. Zadefinoval sa pojem „spoločnosti v kríze“. ZRHÚ pojem spoločnosti v kríze čiastočne upravuje. Za spoločnosti v kríze sa naďalej budú považovať spoločnosti v stave:

1. a) úpadku,
2. b) v ktorom bude pomer ich vlastného imania a záväzkov menej ako 8 : 100,
3. c) hroziaceho úpadku, ktorý už nie je vymedzený spomínaným pomerom vlastného imania a záväzkov, ale najmä hroziacou platobnou neschopnosťou.

2)          Úprava postavenia spoločností v dobe od ich zrušenia do likvidácie

Zrušené spoločnosti už nebudú v čase od zrušenia do likvidácie priamo považované za spoločnosti v kríze, budú však musieť dodržiavať povinnosti, ktoré zákon spoločnostiam v kríze ukladá. Takouto úpravou zákonnej definície zákonodarca sleduje cieľ, aby spoločnosti v období od ich zrušenia do vstupu do likvidácie neboli automaticky považované za dlžníkov, ktorí by mali byť v stave hroziaceho úpadku.

3)          Zmeny týkajúce sa prevodu obchodného podielu v s. r. o.

Prevod väčšinového obchodného podielu bol v zmysle ust. § 115 ods. 11 ObchZ v znení do 17. 7. 2022 pôvodne účinný až jeho zápisom do obchodného registra. V dôsledku zmien bude aj pre prevod majoritného podielu platiť, že jeho účinky nastanú odo dňa doručenia zmluvy o prevode spoločnosti (ak zmluva neviaže účinnosť na neskorší okamih), nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví s prevodom súhlas (pokiaľ ho vyžaduje zákon alebo spoločenská zmluva).

4)          Zmeny týkajúce sa ustanovenia likvidátora

Nové znenie § 71 ods. 1 ObchZ od 17.7.2022 znie: „Ak bola spoločnosť zrušená rozhodnutím spoločníkov alebo príslušného orgánu spoločnosti, ustanovia spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti likvidátora súčasne s rozhodnutím o zrušení spoločnosti. V ostatných prípadoch spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti ustanovia likvidátora najneskôr do 60 dní od zrušenia spoločnosti tak, aby spoločnosť vstúpila do likvidácie najneskôr do 90 dní od zrušenia spoločnosti, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.