Čo je to AML?

AML, skratka z anglického Anti-Money-Loundering, sa používa v súvislosti s bojom proti praniu špinavých peňazí. Túto oblasť upravuje zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej v článku označený ako „AML zákon“). Zákon upravuje povinnosti širokého okruhu fyzických a právnických osôb (tzv. povinné osoby), u ktorých je predpoklad, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti prichádzajú do styku s väčším objemom finančných transakcií. 

Patríte medzi povinné osoby?

Medzi povinné osoby patrí napríklad:

• banka,
• finančný poradca a finančný agent,
• poisťovňa,
• obchodník s cennými papiermi,
• osoba oprávnená obchodovať s pohľadávkami (t.j. faktoring/forfaiting),
• poskytovateľ platobných služieb v obmedzenom rozsahu, poskytovateľ služieb informovania o platobnom účte, poskytovateľ služieb peňaženky virtuálnej meny, poskytovateľ služieb zmenárne virtuálnej meny,
• prevádzkovateľ hazardnej hry,
• poštový podnik (napr. aj kuriérska spoločnosť),
• súdny exekútor,
• správca, ktorý vykonáva činnosť v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení,
• audítor,
• účtovník ,
• daňový poradca,
• osoby oprávnené sprostredkovať predaj, prenájom a kúpu nehnuteľností (realitná spoločnosť),
• advokát alebo notár v stanovených prípadoch,
• poskytovateľ služieb správy majetku,
• ekonomický poradca,
• veriteľ v oblasti spotrebiteľských úverov
• právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nie je uvedená vyššie, ak vykoná obchod v hotovosti v hodnote najmenej 10 000 eur bez ohľadu na to, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené.

Podnikatelia si často neuvedomujú, že aj oni sú povinnou osobou v zmysle AML zákona, najmä ak medzi ich predmet činnosti patrí faktoring, forfaiting, realitná činnosť či účtovnícka činnosť. Povinnou osobou je tiež osoba, ktorá zakladá obchodné spoločnosti či iné právnické osoby. Od 1. 11. 2020, kedy vstúpila do účinnosti novela AML zákona, patrí medzi povinné osoby aj podnikateľ poskytujúci služby spojené s virtuálnymi menami. V prípade, ak podnikateľ niektorú z vyššie uvedených činností reálne nevykonáva, teda má ju „len“ zapísanú v obchodnom registri, je vhodné túto činnosť zrušiť z predmetu podnikania a následne vymazať z obchodného registra.

Povinné osoby (a ich zamestnanci) majú totiž v zmysle AML zákona množstvo povinností a za ich neplnenie im hrozia vysoké sankcie. Medzi najvýznamnejšie povinnosti patrí:

• vykonať identifikáciu klientov (fyzickej osoby, právnickej osoby, združenia majetku a tiež osoby, ktorá je zastúpená na základe splnomocnenia) a túto identifikáciu následne overiť,
• starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v 3 rôznych stupňoch (zjednodušená starostlivosť, základná starostlivosť a zvýšená starostlivosť), a to podľa toho, o akého klienta ide,
• posudzovať a vyhodnocovať riziká legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa druhu obchodov a obchodných vzťahov,
• posudzovať, či pripravovaný alebo vykonávaný obchod klienta nie je neobvyklý,
• odmietnuť vykonanie neobvyklej obchodnej operácie, ak nasvedčuje legalizácii alebo financovaniu terorizmu, ak sa klient odmietol identifikovať či odmietne preukázať, v koho mene koná,
• ohlásiť každú neobvyklú obchodnú operáciu Finančnej spravodajskej jednotke,
• spracovať a uchovať osobné údaje a iné údaje potrebné k posudzovaniu AML rizika,
• vypracovať a aktualizovať Program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu (ďalej v článku len „Program“).

Finančná spravodajská jednotka za neplnenie vyššie uvedených povinností môže uložiť povinnej osobe pokutu do výšky 200 000 eur a pri závažných porušeniach až do výšky 1 000 000 eur. Zároveň pokiaľ povinná osoba viac ako 12 po sebe nasledujúcich mesiacov alebo opakovane neplní alebo porušuje povinnosti, môže oprávnený orgán na podnet finančnej spravodajskej jednotky rozhodnúť o odobratí oprávnenia na podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť.

Starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi

Zákon AML rozlišuje tri druhy starostlivosti o klienta podľa toho, o akú osobu, druh obchodu a druh obchodného vzťahu ide, a to:

1. základnú starostlivosť,
2. zjednodušenú starostlivosť,
3. zvýšenú starostlivosť.

Základná starostlivosť zahŕňa:

• identifikáciu klienta v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, adresu trvalého pobytu v prípade fyzickej osoby a v prípade fyzickej osoby – podnikateľa a právnickej osoby jej názov, adresu sídla a identifikačné číslo,
• overenie údajov získaných pri identifikácii klienta, napríklad z predloženého dokladu totožnosti či preverením údajov z úradného registra alebo inej evidencie,
• identifikáciu konečného užívateľa výhod,
• získanie informácií oúčele a plánovanej povahe obchodného vzťahu,
• zistenie, či klient alebo konečný užívateľ výhod je politicky exponovanou osobou (t. j. fyzickou osobou, ktorej je alebo bola zverená významná verejná funkcia, napríklad hlava štátu, predseda vlády, poslanec zákonodarného zboru, veľvyslanec, člen riadiaceho, dozorného alebo kontrolného orgánu štátneho podniku alebo obchodnej spoločnosti patriacej do vlastníctva štátu, a taktiež jeho manžel, manželka, dieťa, zať, nevesta a rodič),
• zistenie, či klient koná vo vlastnom mene,
• vykonať predbežné monitorovanie obchodného vzťahu a preskúmanie, či sú vykonané obchody v súlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi.

Zjednodušená starostlivosť sa vykonáva pri klientovi s nízkym rizikom legalizácie alebo financovania terorizmu, napríklad ak je klientom banka, subjekt verejnej správy či pri druhoch obchodu, ktoré predstavujú nízke riziko legalizácie alebo financovania terorizmu.

Zvýšená starostlivosť sa vykonáva pri klientoch alebo druhoch obchodu, ktorí predstavujú vyššie riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. Musí sa vykonať napríklad pri obchode alebo obchodnom vzťahu s politicky exponovanou osobou. Taktiež sa vykonáva pri obchode alebo obchodnom vzťahu s osobou usadenou v krajine, ktorú Európska komisia určila za vysokorizikovú (napr. Afganistan, Irak či Sýria). Zoznam vysokorizikových tretích krajín je prílohou Delegovaného nariadenia Komisie EÚ č. 2016/1675.

Posudzovanie a hodnotenie rizík legalizácie a financovania terorizmu

Povinná osoba a jej zamestnanci musia pri každom pripravovanom alebo vykonávanom obchode posudzovať tento obchod z hľadiska jeho obvyklosti, účelu či rizikovosti krajiny, ku ktorej sa obchod vzťahuje. Povinná osoba pritom musí zohľadniť aj rizikové faktory uvedené v prílohe č. 2 AML zákona, ktoré sú rozdelené do 3 skupín:

• rizikové faktory vo vzťahu ku klientovi – napr. obchodný vzťah prebieha za neobvyklých okolností, klient pri svojej podnikateľskej činnosti intenzívne využíva hotovosť;
• rizikové faktory z hľadiska produktu, služby, obchodu alebo distribučného kanála – napr. produkty, ktoré by mohli byť priaznivé pre anonymitu;
• rizikové faktory z geografického hľadiska – napr. krajiny, ktoré Európska komisia určila za vysokorizikové.

Povinnosť povinnej osoby zisťovať, zdržať a ohlásiť neobvyklú obchodnú operáciu

Neobvyklá obchodná operácia je právny alebo iný úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo k financovaniu terorizmu, napríklad taký, ktorý pre svoju zložitosť či nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov zjavne vybočuje z bežného rámca alebo povahy určitého druhu obchodu alebo nemá žiadny zrejmý ekonomický účel. Povinná osoba musí obchod posúdiť ako neobvyklú obchodnú operáciu aj v prípade, ak sa klient odmieta identifikovať, odmieta poskytnúť informácie o pripravovanom obchode, či vzhľadom na jeho zamestnanie alebo postavenie nemôže byť vlastníkom potrebných finančných prostriedkov.

Povinná osoba a jej zamestnanci sú povinní priebežne kontrolovať a zároveň posudzovať, či pripravovaná alebo už realizovaná obchodná operácia je neobvyklá a spadá teda pod definíciu neobvyklej obchodnej operácie. Ak zistí, že ide o neobvyklý obchod, je povinná zdržať operáciu do jej ohlásenia Finančnej spravodajskej jednotke. Vzorové tlačivá na ohlásenie neobvyklej obchodnej operácie sú zverejnené na internetovej stránke Ministerstva vnútra SR.

Aké dokumenty musí mať povinná osoba vypracované

Okrem vyššie spomínaného Programu, ktorý stanovuje konkrétne pracovné postupy zamestnancov povinnej osoby, vymedzenie ich zodpovednosti, práv a povinností pri vykonávaní opatrení vyplývajúcich z AML zákona a jeho pravidelnej aktualizácie, musí mať povinná osoba vypracovaných mnoho ďalších dokumentov. Medzi tie najzákladnejšie patrí Poučenie oprávnenej osoby, v ktorom je zamestnanec pred zaradením na prácu informovaný o povinnostiach, ktoré mu vyplývajú z AML zákona, Záznam o vykonaní odbornej prípravy zamestnancov, ktorá musí byť vykonaná minimálne raz ročne, či dokumenty zaznamenávajúce prevedenie identifikácie klienta.

Záver

AML zákon a povinnosti z neho vyplývajúce sú významným prostriedkom boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu. Povinnosti povinnej osoby sú preto široké a náročné na splnenie v požadovanom rozsahu. Povinná osoba musí mať rozsiahly prehľad v celej problematike AML, aby bola schopná správne aplikovať AML zákon a úspešne plniť ním stanovené povinnosti. S vysvetlením celého postupu a vypracovaním potrebných dokumentov Vám môže pomôcť aj advokát, a preto sme tu pre Vás my.