Dedenie zo závetu

Dedičské právo je významnou oblasťou práva, s ktorou sa aspoň raz za život stretne každý, a svoje korene má už v antickom Ríme, kde získalo podobu známu nášmu právnemu okruhu. V podmienkach slovenského práva možno dediť z dvoch titulov (dvoma spôsobmi), ktoré sa dajú aj kombinovať. Ide o dedenie zo zákona, kde sú dedičia určení podľa predpisov občianskeho zákonníka a o dedenie zo závetu, kde si relatívne voľne dedičov určuje práve ten, po kom majú dediť, t. j. poručiteľ. Závet je na Slovensku stále obľúbenejší a preferuje ho aj zákon, keďže má prednosť pred dedením zo zákona. Ambíciou tohto článku je poskytnúť širokej verejnosti základné informácie práve o tomto zaujímavom inštitúte.

Všeobecne o dedení zo zákona a zo závetu

Dedenie zo zákona a dedenie zo závetu poznali už starí Rimania, a tieto najstaršie spôsoby dedenia sú v súčasnosti prítomné vo všetkých európskych, ako aj mnohých mimoeurópskych štátoch. Keďže žiadna vec nemôže byť bez vlastníka, dedenie zo zákona má zabezpečiť to, aby všetok majetok zosnulého získal nového vlastníka, a preto určuje okruhy osôb, ktoré môžu po zosnulom dediť. Ide však iba o poistku v prípade, ak by si zosnulý sám neurčil, kto má po ňom dediť, keďže prvoradá je možnosť zosnulého počas života voľne nakladať so svojím majetkom.

Možnosť nakladať so svojím majetkom pre prípad smrti je obmedzená len v malej miere, a to vďaka inštitútu neopomenuteľných dedičov, ktorý sleduje sociálnu funkciu dedičského práva. Tento inštitút spočíva v tom, že deti zosnulého poručiteľa, pokiaľ sú maloleté, musia získať celý svoj dedičský podiel a ak sú plnoleté, aspoň polovicu svojho dedičského podielu. Vylúčiť dedenie neopomenuteľných dedičov možno len za prísne stanovených podmienok vydedením. Zároveň však nemôžu vôbec dediť tí, ktorí sa dopustili úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle, ak im to poručiteľ za života neodpustil.

Vlastník sa môže samostatne rozhodnúť, kto získa v prípade jeho smrti jeho majetok, ešte počas života, a to spísaním závetu. Ide o jeden z najdôležitejších právnych úkonov vôbec, keďže sa ním v podstate prevádza vlastnícke právo a zároveň ten, kto tento právny úkon urobil, už ho nemôže nijako ovplyvniť, keďže nežije. Preto sú na formu, ale aj obsah závetu kladené veľmi prísne nároky, a to podľa konkrétneho druhu závetu.

Druhy, formálne a obsahové náležitosti závetov

Pokiaľ ide o druhy závetu, poznáme vlastnoručne napísaný závet (holografný), závet nenapísaný vlastnou rukou (alografný) a závet spísaný vo forme notárskej zápisnice. Spoločnými znakmi všetkých týchto závetov je to, že poručiteľ ich musí urobiť sám, a to v písomnej forme, keďže naše právo žiadnu inú formu (napr. audio-nahrávka, video-nahrávka a pod.) neuznáva. Ostatné náležitosti sa už ale líšia od konkrétneho druhu závetu.

Holografný závet je najjednoduchší, keďže jedinou jeho podmienkou je to, že musí byť napísaný od začiatku až po koniec poručiteľovou vlastnou rukou. V takomto prípade totiž poručiteľ nepotrebuje žiadnych svedkov ani nič iné. Ide ale zároveň o najmenej bezpečný druh závetu, keďže je veľmi jednoduché napadnúť ho a vyhlásiť za neplatný. V prvom rade, neplatnosť môže spôsobiť akýkoľvek zásah cudzej ruky, aj keby malo ísť len o opravu gramatickej chyby v ňom. Taktiež môžu vzniknúť pochybnosti o jeho pravosti, ako aj o tom, či je skutočne napísaný vlastnou rukou. Napokon pri takomto závete je možné namietať aj slobodnú vôľu či duševnú spôsobilosť poručiteľa.

Alografný závet je závet, ktorý je napísaný inak, ako vlastnou rukou. Môže ísť napríklad o prípady, keď je závet napísaný na počítači alebo ho za poručiteľa napíše niekto iný, aj keď aj v tomto prípade je nutné, aby ho poručiteľ vlastnoručne podpísal. Hoci aj takýto závet môže poručiteľ napísať sám a jeho obsah môže byť neznámy, poručiteľ musí pred minimálne dvoma svedkami súčasne prehlásiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a svedkovia sa musia na závet podpísať (jeho obsah poznať nemusia). Alografný závet sa používa aj v prípade, ak poručiteľ nemôže čítať alebo písať, no so sprísnenými podmienkami. Poručiteľ musí v takomto prípade prejaviť svoju vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami, závet musí byť následne prečítaný a opatrený podpismi všetkých svedkov. Takýto závet musí zároveň obsahovať informáciu o spôsobe, akým poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, informáciu o tom, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať a tiež o tom, kto listinu napísal a kto ju nahlas prečítal. V oboch prípadoch platí, že svedkovia musia byť spôsobilí na právne úkony, musia poznať jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí a nesmú byť nevidomí, nepočujúci alebo nemí. Svedkovia, ale ani tlmočníci, predčitatelia, pisatelia či úradné osoby, ktoré majú pôsobiť pri vytvorení závetu, zároveň nesmú byť dedičmi podľa daného závetu.

Osobitnou kategóriou alografného závetu je závet vo forme notárskej zápisnice. Ide o závet spísaný notárom, vďaka čomu sa pri ňom vo väčšine prípadov nevyžadujú svedkovia. Zároveň ide o najbezpečnejšiu formu závetu, keďže notár by mal zabezpečiť, že závet bude právne perfektný, teda platný, a že sa nestratí, keďže sa eviduje v centrálnom notárskom registri (do tohto registra je možné zaregistrovať aj iný alografný či holografný závet, ak sa dá do notárskej úschovy). Zároveň ide o jedinú formu závetu, ktorú môžu využiť aj maloletí, a to od 15 rokov.

Pri všetkých druhoch závetov platí, že môžu obsahovať vôľu iba jedného poručiteľa, keďže spoločný závet viacerých poručiteľov by bol neplatný. Keďže môže existovať viacero závetov, ktoré sa obsahovo prekrývajú, každý závet musí obsahovať minimálne deň, mesiac a rok jeho podpísania (odporúča sa aj hodina a minúta) pod hrozbou neplatnosti. Samozrejme závet musí obsahovať aj dostatočne zrozumiteľné stanovenie dedičov (aby boli identifikovateľní), pričom je možné určiť aj majetok, ktorý majú zdediť alebo ich podiely na celom majetku. Aby bol ale závet platný, stačí určiť dedičov, keďže pokiaľ sa neurčí konkrétny majetok, predpokladá sa, že ide o celé dedičstvo a pokiaľ sa neurčia podiely, predpokladá sa, že všetci dedia rovnakým dielom. Závet môže okrem uvedeného obsahovať v podstate čokoľvek, napr. odkazy, pozdravy a ďalšie, keďže takýto obsah nevplýva na právnu stránku závetu. Výslovne vylúčené je však určenie podmienok vo vzťahu k dedičstvu a zákon takéto podmienky označuje za právne neúčinné, pričom závet ponecháva v platnosti. To znamená, že ak napríklad poručiteľ podmieni dedenie svojho synovca vyštudovaním vysokej školy, na podmienku sa neprihliadne a synovec zdedí jeho majetok hneď, aj keby už štúdium na vysokej škole neúspešne ukončil.

Najdôležitejšie informácie o závetoch

Jeden poručiteľ môže spísať aj viacero závetov, pričom tieto sa môžu aj prekrývať. V časti, ktorá sa neprekrýva, budú platné oba závety a v prekrývajúcej sa časti ten, ktorý bol napísaný neskôr. Teda ak poručiteľ spíše závet, kde daruje auto a byt neteri a o rok neskôr závet, v ktorom daruje to isté auto a chatu synovcovi, neter zdedí len byt, pretože dedí podľa skoršieho závetu, ktorý sa stal v časti týkajúcej sa auta neplatným kvôli novšiemu závetu a synovec zdedí aj chatu, aj auto, keďže dedí na základe neskoršieho závetu. Pokiaľ by mal poručiteľ napríklad ešte druhé auto, ktoré v závetoch nespomenul, toto by zdedil dedič určený podľa zákona, keďže ak na nejaký majetok neexistuje dedič zo závetu, majetok dedí vždy dedič zo zákona.

Spísaním novšieho závetu na rovnaký majetok teda dochádza k zrušeniu staršieho závetu. Závet je ale možné zrušiť aj bez spísania nového závetu, a to spísaním odvolania závetu. Ide o listinu, v ktorej poručiteľ jasne identifikuje závet, ktorý chce odvolať (ideálne označením závetu a času jeho spísania) a vyjadrí svoju vôľu ho odvolať. Na listinu o odvolaní závetu sa vzťahujú rovnaké formálne a obsahové podmienky ako na závet. Pokiaľ ide o klasický holografný alebo alografný závet, je možné ho zrušiť aj tak, že sa zničí listina, na ktorej je zachytený.

Závet je možné niekomu odovzdať, uložiť si ho medzi písomnosti, či dať ho do úschovy banky, advokáta, súdu alebo notára. Najbezpečnejším spôsobom je uloženie u notára, keďže takto uložené závety, rovnako ako závety spísané vo forme notárskej zápisnice, sa ukladajú v centrálnom notárskom registri, čo zabezpečuje, že sa vždy použijú v dedičskom konaní. V rámci neho sú totiž notári povinní tento register skontrolovať, a tak sa vždy dozvedia o existencii závetu (napr. o závete uloženom v banke sa notár dozvedieť nemusí). Ani závet bezpečne uložený u notára však poručiteľovi nezaručuje, že jeho majetok zdedí ten, koho určil, keďže dedič sa môže aj vzdať dedičstva, čím sa ale budeme zaoberať inokedy.

Záver

Závet je významným inštitútom občianskeho práva, ktorý umožňuje vlastníkovi nakladať so svojím majetkom aj pre prípad svojej smrti. Práve kvôli jeho významu sú naň kladené veľmi prísne formálne a obsahové nároky, ktorých nesplnenie môže mať za následok jeho neplatnosť. Hoci uchovávať závet je najbezpečnejšie u notára, s jeho spísaním, či s otázkami súvisiacimi s jeho spísaním, vám môže pomôcť aj advokát, a preto sme tu pre vás my.