Priznanie postavenia účastníka konania v územnom konaní

Ustanovenie § 34 stavebného zákona je procesným ustanovením nadväzujúcim na § 14 správneho poriadku. V odseku 1 prvej časti vety a v odseku 2 ide o účastníkov zhodne vymedzených podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, čiže o osoby, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať (to je navrhovateľ), a o osoby, ktoré môžu byť výsledným územným rozhodnutím priamo dotknuté (to sú osoby opísané v odseku 2). Druhá časť odseku 1 je aplikáciou § 14 ods. 2 správneho poriadku, čiže ide o účastníkov, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon, v tomto prípade stavebný zákon.

Vymedzenie  účastníkov  správneho  konania  vychádza  zo  zásady,  že  jeho účastníkom je ten, koho práv a povinností sa konanie týka. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) – ďalej len „zákon o správnom konaní“ – vymedzuje v § 14 okruh účastníkov správneho konania podľa toho, koho práv a povinností sa dané konanie týka. Typom správneho konania je aj územné konanie, ktorého účastníkov určuje § 34 stavebného zákona, ktorý stanovuje, že účastníkmi konania sú aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Súčasťou obsahu práva podľa čl. 46 ods. 1 je nielen právo každého domáhať sa svojho práva na súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky, ale aj právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach. Z toho vyplýva, že každý má ústavné právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje aj o jeho právach a povinnostiach, lebo ináč v ňom nemôže chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. Zákonom možno stanoviť okruh účastníkov konania a postup domáhania sa práv, ale nemožno ním daný subjekt vylúčiť z konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, lebo to by znamenalo popretie podstaty a zmyslu (čl. 13 ods. 4 ústavy) práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 64/94 vyslovil: „Základnou požiadavkou zákona (zákonov), na ktoré sa odvoláva čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky, je predovšetkým poskytnutie zákonnej možnosti „každému“ domáhať sa prejavom svojej vôle svojho práva (ochrany svojho práva) na nezávislom a nestrannom súde.“ K tomu treba dodať, že vzhľadom na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy zakotvuje nielen právo domáhať sa svojho práva na súde, ale v zákonom ustanovených prípadoch aj na inom orgáne Slovenskej republiky, sa uvedená právna veta vzťahuje aj na prístup ku týmto orgánom.

Právo subjektu byť účastníkom konania, v ktorom sa koná o jeho právach, nie je absolútne a neobmedziteľné. Jeho obmedzenie môže vyplývať z povahy veci, kde by účasť subjektu na konaní zmarila dosiahnutie legitímneho účelu konania (napr. konanie o povolení odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky), alebo z verejného záujmu, ak sú splnené podmienky čl. 13 ods. 2, 3 a 4 ústavy. Snaha o urýchlenie konania jeho vynechaním môže byť motivovaná verejným záujmom na urýchlení začatia využívania hotových stavieb. Vyplýva to okrem iného aj z čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré zmluvné strany zaväzujú organizovať, bez ohľadu na potrené náklady, ich právny a justičný systém takým spôsobom, aby ich súdy boli schopné zaručiť každému právo na rozhodnutie o občianskych právach alebo povinnostiach alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia v primeranej lehote (Vocaturo c. Taliansko, z 24. mája 1991, séria A č. 206-C).

Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod 8Sžp/11/2011 uviedol, že aby bola osoba účastníkom konania, musí byť nositeľom zákonného práva, právom chráneného záujmu alebo povinností (vyplývajúcich z hmotnoprávneho predpisu) a o takomto práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti musí byť oprávnený rozhodovať správny orgán. Správny orgán pri určovaní účastníkov konania musí vždy skúmať, či konkrétna osoba je nositeľom zákonného práva alebo povinnosti, o ktorom sa má v správnom konaní rozhodnúť, t.j. priznať, určiť jeho rozsah, podmienky realizácie atď. Ďalej uviedol, že účastníkom konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku je aj osoba, ktorej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, pričom sa to vzťahuje na prípady, keď rozhodovanie o právnych pomeroch určitej osoby sa môže priamo dotknúť právnej pozície inej osoby. Pôjde o situáciu, keď rozhodovanie správneho orgánu môže ovplyvniť právnu pozíciu tejto osoby, t.j. jej hmotnoprávne postavenie bude po vydaní rozhodnutia iné ako pred jeho vydaním.

V územnom konaní o umiestnení stavby majú byť účastníkmi konania aj osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj susedným pozemkom a stavbám, môžu byť takýmto rozhodnutím priamo dotknuté. Zákon výslovne pripúšťa ako účastníkov konania aj osoby s inými ako vlastníckymi právami k pozemkom a stavbám, ktoré môžu byť územným rozhodnutím priamo dotknuté. To znamená že zákon nevylúčil z okruhu účastníkov nájomcov pozemkov, len nájomcov bytov a nebytových priestorov.  Iné práva k pozemkom a stavbám sú presne špecifikované v záverečnej časti stavebného zákona a rozumie sa nimi:

• užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej kúpnej zmluve, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,
• právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou
• právo vyplývajúce z iných právnych predpisov /napr. zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov/