Nevyplatená mzda a možnosti obrany zamestnanca

Každý zamestnanec má právo na mzdu za vykonanú prácu. Mzda za vykonanú prácu nie je láskavosťou zo strany zamestnávateľa, ale jeho základnou zákonnou povinnosťou. V praxi nastávajú situácie, keď zamestnancovi nepríde výplata v dohodnutom termíne, čo mu spôsobuje nepríjemnosti a pre konanie zamestnávateľa sa môže ocitnúť v zložitej životnej situácii. Splátka hypotéky, účty, či bežné výdavky nepočkajú, kým zamestnávateľ mzdu vyplatí.

V takýchto prípadoch máloktorý zamestnanec vie, čo má robiť, na čo má nárok, ako má postupovať, alebo naopak urobí kroky, ktoré ho neskôr môžu pripraviť o peniaze.

V tomto článku vám prinášame prehľadný postup, čo robiť v prípade, ak vám zamestnávateľ nevyplatí mzdu, kedy je mzda po splatnosti, zaslanie predžalobnej výzvy, ako správne okamžite skončiť pracovný pomer a získať náhradu mzdy, či ako postupovať na súde, polícii a voči Sociálnej poisťovni.

Na úvod je dôležité si vysvetliť, kedy je mzda oficiálne po dátume splatnosti. Ide tu o správne počítanie lehoty. V praxi si zamestnanci často zamieňajú pojem a rozdiel medzi výplatným termínom a zákonnou splatnosťou mzdy, čo v prípade nevyplatenia mzdy a následných krokov je dôležité poznať.

Výplatný termín je deň dohodnutý v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Napríklad 10. deň v mesiaci. V tento deň by mali zamestnancovi peniaze reálne prísť na jeho bankový účet.

Zákonná splatnosť mzdy je upravená v § 129 Zákonníka práce. Podľa Zákonníka práce je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve nedohodlo inak. Napríklad ak má zamestnanec dohodnutý výplatný termín 10. deň v mesiaci, tak za prácu odpracovanú v mesiaci jún, je výplatný termín tejto mzdy 10. júl. Avšak zákonná splatnosť tejto mzdy uplynie až posledný deň mesiaca júl, teda 31. 07. 2026. Dovtedy musia byť peniaze na bankovom účte zamestnanca.

Tento rozdiel je zásadný najmä pre okamžité skončenie pracovného pomeru, kedy sa lehoty začínajú počítať až po uplynutí splatnosti mzdy.

Kontaktovanie zamestnávateľa

V praxi sa stáva, že nevyplatenie mzdy nie je úmyselné, ale stala sa nejaká chyba na strane zamestnávateľa, napríklad pre chybu zo strany mzdovej účtovníčky, ak urobila preklep v čísle bankového účtu alebo zlyhal bankový prevod. Predtým, ako sa začnete zamýšľať nad právnymi krokmi, odporúčame ako prvé kontaktovať zamestnávateľa, prípadne mzdovú účtovníčku či personálne oddelenie, s tým, že vám ako zamestnancovi neprišla mzda za vykonanú prácu. Mohlo sa stať čokoľvek. Ak ale zamestnávateľ nekomunikuje, vyhovára sa, sľubuje nové termíny a aby ste počkali, prípadne opakovane nedodržiava nové termíny, je čas prejsť na oficiálnu komunikáciu a postup.

Písomná predžalobná výzva na úhradu mzdy

Po tom, čo zamestnanec zistí, že nejde o nedorozumenie a z nejakého dôvodu zamestnávateľ nevyplatil mzdu je potrebné sa obrátiť na zamestnávateľa písomne adresovať mu písomnú výzvu na úhradu mzdy. Takáto výzva bude slúžiť aj ako dôkaz, že si zamestnanec svoj nárok uplatnil a vytvorí sa tak tlak na zamestnávateľa.

Čo by mala predžalobná výzva obsahovať

1. Identifikáciu strán: Meno a priezvisko zamestnanca, jeho bydlisko a presné identifikačné údaje zamestnávateľa, ako sú názov, IČO, sídlo
2. Právny vzťah: Odkaz na pracovnú zmluvu zamestnanca a pracovnú pozíciu, ako aj začiatok pracovnoprávneho vzťahu.
3. Presnú špecifikáciu dlhu: Tu je potrebné uviesť, za ktoré mesiace a v akej výške nebola zamestnancovi mzda vyplatená. Tu by bolo najlepšie priložiť aj kópiu výplatných pások, ak ich zamestnanec má k dispozícii.
4. Určenie dodatočnej lehoty na plnenie: Napríklad 7 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Do výzvy je vhodné uviesť aj číslo účtu na úhradu, kde má zamestnávateľ zameškanú mzdu zaslať.
5. Upozornenie na právne následky: Tu je potrebné uviesť, čo bude nasledovať, ak zamestnávateľ zamestnancovi dodatočne nevyplatenú mzdu nevyplatí.
   Napríklad:
6. okamžité skončenie pracovného pomeru,
7. podanie žaloby na súd,
8. uplatnenie zákonných úrokov z omeškania
9. podanie podnetu na inšpektorát práce,
10. či podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného.

Dôležité je takúto výzvu doručiť preukázateľným spôsobom, buď osobne na pracovisku, na základe podpisu zamestnávateľa, že listinu prevzal a uvedie sa na kópiu listu dátum a pečiatka, alebo najlepšie poštou ako doporučený list s doručenkou. Doručenka slúži na to, aby mal zamestnanec dôkaz, že list zamestnávateľ prevzal a začína plynúť určená lehota stanovená na plnenie.

Okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom

Ak zamestnávateľ na predžalobnú výzvu nereagoval a peniaze v stanovenej lehote neposlal, Zákonník práce dáva zamestnancovi právo na okamžité skončenie pracovného pomeru. Zamestnanec nemusí zostať pracovať u zamestnávateľa, kde za svoju prácu nedostáva zaplatené.

Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer vtedy, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Ukážme si to na príklade. Ak sa práca vykonala v mesiaci jún 2026, splatnosť mzdy za mesiac jún nastala 31. 07. 2026. Ochranná zákonná lehota 15 dní po lehote splatnosti mzdy trvala do 15. 08. 2026 a od 16. 08. 2026 je prvý možný deň, kedy možno okamžité skončenie pracovného pomeru.

V takomto prípade však treba myslieť na prísnu 1-mesačnú lehotu: ak sa zamestnanec rozhodne, že už nebude ďalej pracovať pre zamestnávateľa, je potrebné okamžité skončenie pracovného pomeru z tohto dôvodu doručiť zamestnávateľovi v tejto lehote. Ide o prekluzívnu 1-mesačnú lehotu, čo znamená, že ak ju zamestnanec zmešká, toto právo na okamžité skončenie pracovného pomeru zaniká a musí na túto lehotu prihliadnuť aj súd, bez námietky zamestnávateľa.

Pozor treba dať ale na spomínanú 15 dňovú ochrannú zákonnú lehotu, lebo ak by sa stalo, že doručíte okamžité skončenie pracovného pomeru skôr, v príklade vyššie, napríklad už 15. 08. 2026, tak by sa takéto skončenie pracovného pomeru považovalo za neplatné .

Okamžité skončenie pracovného pomeru musí spĺňať isté formálne náležitosti, aby bolo platné.

Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné, musia v ňom byť skutkovo vymedzené dôvody, to znamená, že musia v dokumente byť jasne uvedené skutkové dôvody, za aké obdobie a v akej výške nebola mzda vyplatená, a že uplynula lehota 15 dní po lehote splatnosti mzdy. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Dokument musí byť riadne doručený zamestnávateľovi. Opäť odporúčame doručenie prostredníctvom pošty doporučene s doručenkou.

Pracovný pomer končí dňom doručenia tohto dokumentu zamestnávateľovi a od toho dňa nemusí zamestnanec chodiť do práce.

Upozorňujeme zamestnancov, aby si v prípade, ak im zamestnávateľ nevyplatil mzdu, nepovedali, že tým pádom nebudú chodiť do práce. Ak by tak urobili bez toho, aby okamžite skončili pracovný pomer so zamestnávateľom, dopustili by sa neospravedlnenej absencie, čo znamená porušenie pracovnej disciplíny. V takomto prípade by mohol zamestnávateľ so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, krátiť zamestnancovi dovolenku alebo aj požadovať od zamestnanca náhradu škody, ktorá zamestnávateľovi vznikla z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na pracovisku. Rada znie, aby zamestnanec vždy najprv doručil písomné okamžité skončenie pracovného pomeru, a až následne prestal chodiť do práce. 

Peňažné nároky

Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu toho, že mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu má nárok na:

1. vyplatenie celej dlžnej sumy, vrátane úrokov z omeškania,
2. zákonnú náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Takže okrem dlžnej sumy zamestnancovi musí zamestnávateľ vyplatiť náhradu mzdy vo výške dvoch násobkov zamestnancovho priemerného mesačného zárobku. Táto náhrada mzdy ma slúžiť ako finančne zabezpečenie na ďalšie dva mesiace, kým si zamestnanec nenájde novú prácu.

Za ideálnych okolností, po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru by mal zamestnávateľ vyplatiť zamestnancovi vyššie uvedené peňažné nároky. V praxi sa bežne stáva, že zamestnávatelia tak nerobia. Čo môže zamestnanec následne urobiť.

1. Súdne vymáhanie a následne exekúcia
2. Podanie trestného oznámenia
3. Dávka z garančného poistenia (v prípade, ak je zamestnávateľ v konkurze)
4. Podnet na inšpektorát práce

Súdne vymáhanie a následná exekúcia

V tejto fáze odporúčame obrátiť sa na advokátsku kanceláriu, aby zamestnanca previedla celým procesom. Najrýchlejšou cestou je podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, ak ide o jednoznačnú vec alebo podať žalobu v individuálnom pracovnoprávnom spore. Ide o tzv. upomínacie konanie, ktoré sa vedie na Okresnom súde Banská Bystrica. Pri súdnom vymáhaní svojich nárokov je výhodou, že zamestnanci pri individuálnych pracovnoprávnych sporoch sú oslobodení od platenia súdnych poplatkov, čo znamená, že za podanie žaloby sa neplatí. V prípade, ak bude zamestnanec na súde úspešný súd mu prizná dlžnú mzdu, náhradu mzdy za dva mesiace, úroky z omeškania ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

V prípade, že zamestnávateľ nebude plniť z právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu, to čo plniť má, návrh sa postúpi súdnemu exekútorovi, ktorý začne dlžnú sumu vymáhať. Súdny exekútor môže siahnuť na bankové účty zamestnávateľa, jeho nehnuteľnosti, autá a ostatné.

Podanie trestného oznámenia

Nevyplatenie mzdy je v našom Trestnom zákone v zmysle § 214 považované za trestný čin. O trestný čin ide vtedy, ak zamestnávateľ v deň splatnosti mal peňažné prostriedky, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie svojej činnosti alebo urobil kroky smerujúce k zmareniu výplaty. Za takéto konanie hrozí zamestnávateľovi trest odňatia slobody až na tri roky.

Trestný zákon k tomuto trestnému činu priznáva tzv. účinnú ľútosť, čo znamená, že trestnosť tohto trestného činu zanikne, ak čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ, v našom prípade zamestnávateľ, svoju povinnosť dodatočne splní najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu. V praxi sa stáva, že zamestnávateľ je predvolaný k vyšetrovateľovi na políciu a vtedy veľmi rýchlo nájde peňažné prostriedky a rýchlo mzdu doplatí, aby sa vyhol trestnému stíhaniu, či možnému odsúdeniu.

Dávka garančného poistenia

Ak zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu z dôvodu toho, že je v platobnej neschopnosti alebo bol na neho vyhlásený konkurz, vymáhanie cez súdneho exekútora nebude až tak úspešné. Štát však pre tento prípad vytvoril inštitút garančného poistenia. Na dávku z garančného poistenia má zamestnanec nárok, ak sa zamestnávateľ stal platobne neschopným. Z garančného fondu je možné vyplatiť neuspokojené mzdové nároky za posledné 3 mesiace pracovného pomeru, náhradu mzdy za sviatky a dovolenku, náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru ako aj odstupné. Žiadosť o dávku z garančného poistenia sa podáva v Sociálnej poisťovni.

Podnet na inšpektorát práce

Za nevyplatenie mzdy hrozí zamestnávateľovi vysoká pokuta. Podnet môžete podať v zmysle zákona o inšpekcii práce, na základe čoho sa u zamestnávateľa vykoná kontrola. Inšpektorát práce síce nemôže prikázať zaslať peniaze na zamestnancov účet, ale hrozba kontroly a pokuty môže psychologicky zatlačiť na zamestnávateľa, čo spôsobí, že peniaze pošle.

Záver

Všetky vyššie spomenuté kroky a postupy si vyžadujú precíznosť, dôslednú formuláciu, presné načasovanie a mnoho iného. Jedna malá chybička môže znamenať neplatnosť skončenia pracovného pomeru a stratu nároku na dvojmesačnú náhradu mzdy. Práve preto zamestnancom odporúčame, aby sa obrátili na relevantné advokátske kancelárie so svojím problémom.

Ak momentálne riešite podobnú situáciu, potrebujete poradiť, nie ste si istý, neváhajte sa obrátiť na našu advokátsku kanceláriu. Radi vám pomôžeme.