Výživné na dieťa

V právnom poriadku Slovenskej republiky poznáme viaceré druhy výživného, resp. vyživovacích povinností. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom patrí medzi základné piliere rodinného práva. Účelom výživného je zabezpečiť materiálne potreby dieťaťa a vytvoriť mu podmienky na zdravý a všestranný rozvoj.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Kedy tento moment nastáva, závisí od individuálnych okolností každého dieťaťa. Rozhodujúcimi faktormi na strane dieťaťa sú jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho záujmy a potreby či majetkové pomery. Skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, teda že môže začať pracovať a zarábať, neznamená, že rodič, ktorý platí výživné, môže s platením prestať. Zákon uprednostňuje záujem dieťaťa, čo znamená, že ak sa dieťa po skončení strednej školy rozhodne ďalej študovať na vysokej škole, rodič, ktorý platí výživné, bude mať povinnosť aj naďalej pokračovať v jeho platení.

Vyživovacia povinnosť končí momentom, keď je dieťa schopné samé sa živiť, čo v praxi znamená, že dosiahne prvé najvyššie vzdelanie v bežnom vzdelávacom procese. Ak dieťa po skončení strednej školy nejde študovať na vysokú školu, vyživovacia povinnosť rodiča platiť výživné končí dňom vykonania maturitnej skúšky, pretože sa predpokladá, že dieťa je schopné zamestnať sa a samé sa živiť. Pri dieťati, ktoré sa rozhodlo ísť po skončení strednej školy študovať na vysokú školu, rodičovi povinnosť platiť výživné skončí vtedy, keď dieťa úspešne doštuduje, prípadne preruší štúdium.

Pri výživnom nejde len o finančný príspevok, ale o zákonnú povinnosť, ktorá zaručuje, že dieťa sa bude podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Znamená to, že výška výživného by mala zohľadňovať nielen odôvodnené potreby dieťaťa, ale aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča, ktorý je povinný výživné platiť.

Výška výživného sa určuje buď dohodou rodičov, ktorú následne schváli súd, alebo rozhodnutím súdu, ak sa rodičia nevedia dohodnúť. Súd pri rozhodovaní o výživnom vždy chráni najlepší záujem dieťaťa.

Pri výživnom treba myslieť aj na to, že ak súd rozhodne o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nemusí vždy určiť výživné na dieťa a obaja rodičia sú povinní starať sa oň v takej miere, aby boli zabezpečené jeho potreby. Ak je v príjmoch rodičov podstatný rozdiel, súd môže aj pri striedavej starostlivosti určiť jednému z rodičov povinnosť prispievať na výživu dieťaťa do rúk druhého rodiča.

Minimálne výživné

Zákon o rodine stanovuje minimálne výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Suma životného minima na nezaopatrené dieťa je od 1. 7. 2025 do 30. 6. 2026 stanovená vo výške 129,74 €. Minimálne výživné preto predstavuje 38,92 €. Táto suma predstavuje absolútne minimum, ktoré musí každý rodič platiť, aj keď je nezamestnaný.

Nejde o štandardnú výšku výživného. Súd určuje výšku výživného podľa schopností a možností rodiča a najmä s ohľadom na potreby dieťaťa. Podľa rozhodovacej praxe súdov je priznanie minimálneho výživného pre dieťa, ktoré navštevuje základnú alebo strednú školu, možné len vo výnimočných prípadoch, napríklad z dôvodu vážnych zdravotných dôvodov na strane rodiča, ktorý má výživné platiť.

Ako zvýšiť výživné?

Zákon o rodine myslí aj na možnosť zvýšenia výživného, ktoré bolo dohodnuté alebo určené súdom. O zvýšenie výživného je potrebné požiadať súd. Požiadať o zvýšenie výživného je možné, ak došlo k zmene pomerov oproti času, keď bolo vydané posledné rozhodnutie o výške výživného. Môže ísť napríklad o situácie:

• prestup na vyšší stupeň vzdelávania (materská škola, základná škola, stredná škola, vysoká škola),
• zvýšené náklady na krúžky, športové aktivity či doučovanie,
• zdravotné problémy dieťaťa (špeciálna diéta, potreba nosenia okuliarov, strojček na zuby, rehabilitácia atď.),
• ale aj zvýšenie všeobecných nákladov v dôsledku inflácie.

Zmena pomerov sa nemusí týkať len dieťaťa. Môže nastať aj na strane rodiča, ktorý platí výživné, a to napríklad:

• zvýšenie jeho príjmu (nová, lepšie platená práca),
• zníženie jeho iných vyživovacích povinností (napríklad ak sa staršie dieťa už zamestnalo),
• nadobudnutie majetku a iné.

Netreba zabúdať na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ak sa životná úroveň jedného z rodičov podstatne zvýšila, dieťa má právo, aby sa to odzrkadlilo na výške jeho výživného, a to aj v prípade, ak sa potreby dieťaťa výrazne nezmenili.

Pri podaní návrhu na zvýšenie výživného je potrebné, aby ste v návrhu opísali všetky okolnosti, ktoré vás vedú k potrebe zvýšenia výživného, a uviedli, čo sa od posledného rozhodnutia zmenilo. K návrhu priložte relevantné dôkazy o zmene pomerov (napríklad potvrdenia o platbách za krúžky, potvrdenie o štúdiu, lekárske správy atď.). Návrh musí byť následne podaný na príslušný okresný súd, ktorý bude o zmene výživného rozhodovať. V návrhu môžete žiadať aj o spätné priznanie výživného, najdlhšie však za tri roky spätne.

Pre objektívnosť treba uviesť, že rodič, ktorý je povinný platiť výživné, má právo žiadať aj o zníženie výživného na dieťa, napríklad v prípade, ak došlo k zmene jeho majetkových pomerov alebo príjmov.