AML od júna 2026: čo sa mení a ako sa majú pripraviť povinné osoby

Právny stav: článok vychádza najmä zo zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (tiež ako “zákon o AML”) a zo zákona č. 73/2026 Z. z. Informácie zodpovedajú právnemu stavu a dostupným oficiálnym podkladom ku dňu prípravy článku.

Od 1. júna 2026 sa mení právna úprava AML povinností. Zmena sa netýka iba bánk, účtovníkov alebo daňových poradcov. Dopadá na všetky povinné osoby podľa AML zákona, teda aj na viacerých podnikateľov, realitné kancelárie, advokátov a notárov pri vybraných službách, poskytovateľov firemných služieb, obchodníkov s vybranými komoditami či subjekty vykonávajúce hotovostné obchody nad zákonný limit.

Najviditeľnejšou novinkou je povinná registrácia povinných osôb v systéme Finančnej spravodajskej jednotky a prechod na elektronické ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií cez systém goAML. Novela však prináša aj vecné zmeny pri identifikácii konečných užívateľov výhod, riadiacej štruktúry klienta a pri postupe, ak by ďalšie preverovanie klienta mohlo prezradiť podozrenie povinnej osoby.

Čo je AML a prečo sa netýka iba finančného sektora?

AML je súbor pravidiel, ktorých cieľom je predchádzať legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu. V praxi nejde len o zákaz „prania špinavých peňazí“, ale najmä o preventívny systém. Povinná osoba musí vedieť, s kým obchoduje, kto stojí za klientom, aký je účel transakcie a či konkrétny obchod nevybočuje z obvyklého ekonomického alebo právneho rámca.

Kľúčovým pojmom je neobvyklá obchodná operácia. Môže ísť napríklad o zložitý alebo ekonomicky neodôvodnený obchod, neprimerane veľké hotovostné platby, nejasný pôvod finančných prostriedkov, fiktívne alebo účelové faktúry, neštandardné zmeny vo vlastníckej štruktúre klienta, obchod s osobou zo sankčného prostredia alebo situáciu, keď klient odmieta poskytnúť potrebné údaje. Rozhodujúce nie je pomenovanie operácie, ale to, či jej okolnosti vyvolávajú podozrenie na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti alebo financovanie terorizmu.

Kto je povinnou osobou?

Okruh povinných osôb je širší, ako sa v praxi často predpokladá. Patria sem najmä banky, finančné inštitúcie, poskytovatelia služieb kryptoaktív, prevádzkovatelia hazardných hier, poštový podnik, audítori, účtovníci, daňoví poradcovia, realitní sprostredkovatelia, advokáti a notári pri zákonom vymedzených transakčných službách, poskytovatelia služieb pre obchodné spoločnosti, niektorí organizační a ekonomickí poradcovia, obchodníci s umeleckými dielami, starožitnosťami, drahými kovmi a drahými kameňmi, prevádzkovatelia záložní a veritelia.

Povinnou osobou sa môže stať aj podnikateľ, ktorý inak do výslovného zoznamu nespadá, ak vykoná obchod v hotovosti v hodnote najmenej 10 000 eur. Pri niektorých činnostiach rozhoduje aj limit alebo povaha služby, napríklad pri prenájme nehnuteľnosti, pri obchode s umeleckými dielami alebo pri právnych službách advokáta a notára. Preto nestačí posúdiť iba predmet podnikania podľa obchodného registra. Potrebné je pozrieť sa na reálnu činnosť a konkrétne typy transakcií.

Aké povinnosti platia už dnes?

Základom je starostlivosť vo vzťahu ku klientovi. Povinná osoba má identifikovať klienta, overiť jeho identifikáciu, identifikovať konečného užívateľa výhod, zistiť vlastnícku a riadiacu štruktúru klienta, vyhodnotiť účel a plánovanú povahu obchodu, preveriť politicky exponované osoby a sankčné riziká, podľa rizika zisťovať pôvod finančných prostriedkov alebo majetku a obchodný vzťah priebežne monitorovať.

Povinná osoba zároveň musí mať vypracovaný program vlastnej činnosti. Ide o interný AML dokument, ktorý má byť prispôsobený veľkosti, činnosti a rizikovému profilu povinnej osoby. Program má obsahovať najmä konkrétne formy neobvyklých obchodných operácií, postup identifikácie a overovania klientov, hodnotenie rizík, pravidlá oznamovania, určenie zodpovednej osoby, vnútornú kontrolu a školenie zamestnancov. Zamestnanci, ktorí plnia AML úlohy, majú byť školení najmenej raz za kalendárny rok a pred zaradením na takúto prácu.

Ak povinná osoba zistí alebo má podozrenie na neobvyklú obchodnú operáciu, musí ju bez zbytočného odkladu ohlásiť Finančnej spravodajskej jednotke. Zároveň musí dodržať mlčanlivosť, najmä neupozorniť klienta na podané alebo pripravované hlásenie. Pri závažných porušeniach zákon umožňuje uložiť vysoké pokuty, štandardne až do 1 000 000 eur alebo do dvojnásobku neoprávneného prospechu; pri bankách a finančných inštitúciách sú sankčné limity ešte vyššie.

Čo sa mení od 1. júna 2026?

Prvou praktickou zmenou je povinná registrácia v informačnom systéme Policajného zboru určenom na prijímanie a analýzu hlásení o neobvyklých obchodných operáciách. V praxi ide o systém goAML používaný Finančnou spravodajskou jednotkou. Nová povinná osoba sa bude musieť zaregistrovať do 30 dní odo dňa, keď sa stala povinnou osobou. Povinné osoby, ktoré existujú už k 1. júnu 2026, majú prechodnú lehotu do 30. novembra 2026.

Druhou zmenou je elektronizácia hlásení. Ohlásenie neobvyklej obchodnej operácie sa po novom vykonáva prostredníctvom systému podľa § 21 ods. 2 AML zákona. Ak je systém nefunkčný, použije sa iná elektronická forma, ktorá zaručí utajenie informácií pred nepovolanou osobou. Bežný režim osobného, písomného alebo telefonického oznamovania sa tým nahrádza systematickým elektronickým reportingom.

Treťou zmenou je prísnejšie overovanie konečných užívateľov výhod. Povinná osoba sa nebude môcť spoliehať výlučne na údaje z registra právnických osôb. Informácie o konečnom užívateľovi výhod bude potrebné overovať zo spoľahlivých zdrojov a rizikovo orientovaným spôsobom. Typicky pôjde o kombináciu registrov, zakladateľských dokumentov, výpisov, vyhlásení klienta a ďalších dokladov primeraných riziku konkrétneho prípadu.

Štvrtou zmenou je doplnenie údajov o riadiacej štruktúre. Pri právnických osobách a združeniach majetku bude potrebné zisťovať aj meno a priezvisko osôb, ktoré sú členmi riadiaceho orgánu. Prakticky to znamená úpravu klientskych dotazníkov, onboardingových formulárov a interných kontrolných zoznamov.

Piata zmena reaguje na riziko prezradenia podozrenia. Ak má povinná osoba podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu, a ďalšie uplatňovanie základnej starostlivosti by mohlo toto podozrenie odhaliť, nemusí v nej pokračovať. Musí však podať hlásenie a v ňom uviesť okolnosti, dôvody a rozsah nevykonanej starostlivosti.

Ako sa majú povinné osoby pripraviť?

Prvým krokom je overiť, či sa subjekt považuje za povinnú osobu. Tento záver by mal vychádzať z reálnej činnosti, nie iba z formálneho predmetu podnikania. Druhým krokom je preveriť, či má subjekt aktuálny program vlastnej činnosti a hodnotenie rizík. Ak dokumentácia nezohľadňuje goAML, elektronické hlásenia, nové pravidlá overovania konečných užívateľov výhod a riziko prezradenia podozrenia, bude potrebná jej aktualizácia.

Pri registrácii do goAML treba určiť osobu, ktorá bude administrátorom alebo prvým kontaktným miestom voči Finančnej spravodajskej jednotke, pripraviť identifikačné údaje povinnej osoby a priložiť doklad preukazujúci oprávnenie na výkon činnosti. Pri obchodných spoločnostiach pôjde typicky o výpis alebo potvrdenie o zápise, pri regulovaných osobách aj o príslušné povolenie alebo rozhodnutie. Po schválení registrácie systém pridelí identifikátor organizácie, ktorý sa následne používa aj pri registrácii ďalších používateľov.

V praxi odporúčame riešiť najmä tieto úlohy:

• určiť, či je subjekt povinnou osobou podľa AML zákona a od kedy mu povinnosti vznikli,
• zaregistrovať povinnú osobu v goAML najneskôr do 30. novembra 2026, ak bola povinnou osobou už k 1. júnu 2026,
• upraviť program vlastnej činnosti, hodnotenie rizík, klientske formuláre a interné postupy,
• nastaviť postup overovania konečných užívateľov výhod z viacerých spoľahlivých zdrojov,
• preškoliť zamestnancov a jasne rozdeliť zodpovednosť za identifikáciu, monitoring a hlásenie neobvyklých obchodných operácií.

Záver

Novela AML zákona nie je iba technickou zmenou spôsobu podávania hlásení. Pre povinné osoby znamená potrebu skontrolovať svoje zaradenie, dokumentáciu, klientsky onboarding, interné oprávnenia a komunikáciu s Finančnou spravodajskou jednotkou. Najväčším rizikom v praxi nebude samotné vyplnenie registračného formulára, ale stav, keď povinná osoba nebude vedieť preukázať, že klienta identifikovala, overila konečného užívateľa výhod, vyhodnotila riziko a mala funkčný postup na ohlásenie neobvyklej obchodnej operácie.

Ak si nie ste istí, či sa AML povinnosti vzťahujú aj na vašu spoločnosť, alebo potrebujete pripraviť program vlastnej činnosti, aktualizovať interné AML procesy alebo nastaviť registráciu v goAML, odporúčame riešiť túto otázku včas. Naša advokátska kancelária vám vie pomôcť s právnym posúdením aj s prípravou potrebnej dokumentácie.

Poznámka: Článok má informačný charakter a nenahrádza individuálne právne posúdenie konkrétnej situácie.